Andrej Tarkovskij: Z denníkov

Muškátový oriešok

Veľké dejiny malých vecí

Muškátový oriešok: exotické korenie, u nás nenápadné a málo používané, ani z muškátu, a vlastne ani orech, so svojím pôvodom, históriou, legendami i slávou, ale aj so svojou skrytou tvárou halucinogénu. Malá vec zrkadliaca veľké dejiny, kvôli ktorej sa zabíjalo. Ak vás zaujíma, čo jete, môžete začať tým, čo jete po štipkách. Napríklad muškátovým orieškom. Okrem praktických informácií na záver sa aspoň stručne pristavíme pri tom, čo sa skrýva za cestou jedného z najnenápadnejších kuchynských doplnkov do vášho jedla. Poznávanie znamená otázky a možno sa po niekoľkých informáciách o muškátovom oriešku začnú vynárať aj vo vás (lebo nepýtame sa len tam, kde nič nevieme); napríklad odkiaľ sa vzalo slovo muškát, označujúce v slovenčine tri rôzne veci – pelargóniu, víno a plod stromu Myristica fragrans.

Albánsko: fotografie

Tirana

V Albánsku sa stretnete s najväčším počtom Mercedesov na obyvateľa. Počas komunizmu sa auto vlastniť nesmelo – a tak sa v Albánsku jazdí vlastne len desať rokov. Cesty sú často bez asfaltu a plné jám. Šoférovanie v Albánsku má proste svoj pôvab.

Sofia (Bulharsko)

Keď sa ma ľudia pýtajú, či je Sofia pekné mesto, neviem celkom odpovedať. Východoeurópske hlavné mestá, azda s výnimkou Prahy, doplácali na komunizmus. Sofia je mestom bez významných bodov – je veľká, rušná, s množstvom širokých bulvárov, bez ostro vymedzeného centra: môžete kráčať hodiny a stále vás bude obklopovať rovnaký ruch, rovnako luxusné obchody, rovnako široké ulice. Sofia má najväčší trh, aký som kedy videl. Preplietajú sa ňou tropické zväzky káblov, obrastajúce domy a ulice. Zvláštnosťou Sofie je aj to, že neleží ako typické východoeurópske hlavné mesto na rovine, ale priamo na úpätí Vitoše.

Ralph Waldo Emerson: Swedenborg, čiže Mystik

Emanuel Swedenborg (1688 – 1772), vedec a mystik

Spomedzi významných osôb nám nie sú najbližší tí, ktorých ekonómovia zaraďujú do triedy producentov, ale tí, ktorí vo svojich rukách nemajú nič, nepestujú kukuricu ani nepečú chlieb, nepodriaďujú si kolónie a nevynašli ani tkáčsky stav. Vyššou triedou, ktorú ľudstvo budovateľov a obchodníkov ctí a miluje, sú básnici, ktorí z duchovnej ríše sýtia mysle a predstavivosť ideami a obrazmi, ktoré ľudí vyslobodzujú zo sveta kukurice a peňazí a utešujú ich v ich nedokonalej prítomnosti a nezmyselnej drine a zaneprázdnenosti. Svoju hodnotu má aj filozof, lichotiaci intelektu pracujúceho tým, že v ňom prebúdza schopnosť jemného uvažovania, ktoré v ňom otvára nové schopnosti.  Ostatní môžu budovať mestá; on je tu na to, aby ich pochopil a udržiaval v nich úctu. No jestvuje trieda ľudí, ktorá nás uvádza do iného priestoru – do sveta morálky a vôle. Čo tento myšlienkový svet vyznačuje, sú nároky, ktoré vznáša. Z ostatných vecí vytváram poéziu; no morálny cit robí poéziu zo mňa.

Tajomstvo v maliarstve

Obrazy, ktoré nás znepokojujú túžbou dozvedieť sa, zvláštne výnimky v dejinách maliarstva, obrazy ako otázky.

Peter Greenaway: flight out of this world

Goya

Peter Greenaway:flight out of this world

Parížsky Louvre poveril Petra Greenawaya zostavením výstavy kresieb – výsledkom je kolekcia 93 kresieb a sprievodný text, ktoré spolu vyšli knižne pod názvom flight out of this world (odletieť z tohto sveta).

Albánsko, Macedónsko, Rumunsko / Praktické informácie

Ak sa chystáte na cestu do Albánska a hľadáte informácie, možno vám pomôže niekoľko tipov.

Plus mapy a spoje.

Albánsko, Macedónsko, Bulharsko (správa o ceste)

Albánsko – Macedónsko – Bulharsko. Správa o ceste. M.P. a dalfar.

Gjirokaster (Albánsko)

Gjirokaster [čítaj Ďirokaster] je starobylé mesto postavené na strmých svahoch, zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Sú preň typické strmé uličky s veľkými, starými kamennými budovami s bridlicovými strechami, postavenými v typickom štýle, ktorý som si pomenoval „osmanský“. Tieto mohutné stavby majú niečo spoločné s tradičnou architektúrou v Macedónsku i Turecku. Za slovenskú, zmenšenú verziu Gjirokastra možno považovať Banskú Štiavnicu. V Gjirokastri sa narodil albánsky komunistický paranoidný vodca Evren Hodža – z jeho majestátneho rodného domu je dnes múzeum, a svetovo uznávaný spisovateľ Ismail Kadare, ktorý sa tomuto čarovnému mestu venoval aj vo svojich dielach. Na uliciach postávali muži a pristavovali známych, aby s nimi prehodili pár slov alebo zašli na kávu.

(Foto: M.P. a ja)