Archive for the ‘Filozofia’ Category

Alain Badiou: Manifest za filosofii a jiné texty

20/04/2015

badiou

Herrmann & synové, Praha 2014, preložil Ondřej Krochmalný

 

Je zaujímavé myslieť na filozofiu, na tú odťažitú a kdesi v úzadí jestvujúcu disciplínu, ktorá premýšľa premýšľanie o svete. A je zaujímavé vidieť, že ktosi premýšľa o filozofii, o jej úlohe, situácii a osude a premýšľa jej možnosti premýšľania. V čase, keď stále častejšie zaznievajú hlasy o konci metafyziky, o konci veľkých systémov, o konci ideí a konci filozofie vôbec, napísal Alain Badiou svoj Manifest za filozofiu. Je to ambiciózny projekt, neusilujúci sa o nič menšie, než určiť filozofii nový život po zdanlivej smrti – určiť jej miesto, poslanie a podmienky fungovania. Projekt nie nepodobný Kantovmu Prolegomena ku každej ďalšej metafyzike, napríklad.

(more…)

Reklamy

Oswald Spengler: Zánik Západu

07/07/2014

spengler_kniha

Oswald Spengler: Zánik Západu

Untergang des Abendlandes, preložil Milan Váňa, Academia 2011

 

Obsiahlu esej o Spenglerovom Zániku Západu od Martina C. Putnu nájde čitateľ na konci knihy, ako býva v Academii dobrým zvykom, preto nemá zmysel opakovať napísané a obmedzím sa len na niekoľko čitateľských poznámok.

 

(more…)

Excerptá: Oswald Spengler

07/07/2014

spengler

Oswald Spengler: Zánik Západu

Untergang des Abendlandes, preložil Milan Váňa, Academia 2011

 

(more…)

Simone Weilová

25/06/2013

weil

Simone Weilová

(1909 – 1943)

Jedna z najzvláštnejších, najoriginálnejších a najmenej známych filozofiek a možno posledná významná platonička sa narodila v roku 1909 vo francúzskej židovskej, no vyslovene svetskej rodine. Jej starší brat André sa stal významným matematikom a bol považovaný za geniálne dieťa – Simone sa vedľa neho cítila úbohá a žalostne netalentovaná. Avšak aj ona vykazovala zvláštnosť, ktorá ju charakterizovala po zvyšok života: už ako malé dieťa odmietala dary a počas prvej svetovej vojny si odopierala sladkosti, pretože nechcela byť zvýhodnená voči vojakom na fronte (v čase vypuknutia vojny mala Simone päť rokov).

(more…)

Martin Heidegger: „Už jenom nějaký bůh nás může zachránit“

08/06/2013

heid

OIKOYMENH 2012, preložil Ivan Chvatík

Táto útla knižka obsahuje rozhovor Martina Heideggera s Rudolfom Augsteinom a Georgom Wolffom o filozofovom (údajnom) príklone k nacizmu v tridsiatych rokoch. Rozhovor sa uskutočnil v roku 1966 a vyšiel, ako bolo dohodnuté s Heideggerom, až po jeho smrti v roku 1976.

Knižka sa stretla s náležitou úctou u filozofových priaznivcov – viď edičná poznámka tohto českého vydania alebo text Jiřího Trávníčka. Pre mňa osobne je skôr tragikomickou výpoveďou pyšného proroka.

(more…)

Vladimír Solovjov

31/12/2011


„Владимир Соловьев

Лежит на месте этом.

Сперва был философ,

А ныне стал шкелетом.

Иным любезен быв,

Он многим был и враг;

Но, без ума любив,

Сам ввергнулся в овраг.

Он душу потерял,

Не говоря о теле:

Ее диавол взял,

Его ж собаки съели.

Прохожий! Научись из этого примера,

Сколь пагубна любовь и сколь полезна вера.“

Silná generácia ruských mysliteľov, označovaných ako ruská kultúrna renesancia, mala dvoch hlavných predchodcov: Dostojevského a Solovjova. Predovšetkým Vladimír Sergejevič Solovjov (1853 – 1900) predznamenal najvýznamnejšie ruské intelektuálne hnutie svojim dielom, ale aj svojou osobnosťou. Ako filozof, básnik, mystik, teológ a publicista sa mohol stať vzorom navzájom rôznorodých osobností, ktorých tvorba zahŕňala azda všetky žánre od poézie po filozofiu. Rovnako zásadné boli aj témy, ktoré Solovjova zamestnávali: kríza západnej filozofie, vzťah moci a náboženstva, úloha Ruska a ľudstva vôbec; spoločne s Dostojevským presadil do centra ruského myslenia otázku náboženstva (s veľkým ohlasom sa stretli jeho verejné prednášky, napríklad o Bohočlovečenstve). V neposlednom rade však inšpirujúco pôsobila jeho osobnosť: Solovjova si netreba predstavovať ako šedivého klasika a veľaváženého filozofa – bol to celoživotne zapálený a oduševnený človek s mladistvým elánom, mystik a askéta s nezvyčajným zmyslom pre humor, v ktorom mnohí videli predobraz Aľošu a Ivana Karamazovovcov.

(more…)

Ruská filozofia

31/12/2011

(Amatérske poznámky nefilozofa)

(more…)

Simone Weilová o Marxovi

30/11/2011

 

 

“Marx veril v zázraky bez toho, aby veril v nadprirodzeno. Z čisto racionálneho hľadiska – ak niekto verí v zázraky, potom je lepšie, ak zároveň verí v Boha.”

* * *

 Dva fragmenty z pozostalosti, napísané pravdepodobne v roku 1943 v Londýne.

simoneweilova.wordpress.com

(more…)

Heinrich Dumoulin: Kjótska škola I

26/06/2011


Zenová filozofia a stretnutie Východu a Západu

Úvod

(more…)

Heinrich Dumoulin: Kjótska škola II

26/06/2011


Nišitani Keidži

Zen, nihilizmus a existencializmus

(more…)