Archive for the ‘Marcel Proust’ Category

Marcel Proust

06/06/2013

proust

Marcel Proust

(1871 – 1922)

Sedemzväzkové Hľadanie strateného času Marcela Prousta je považované za jeden z vrcholov (ak nie rovno za absolútny vrchol) románového žánru. Spolu s Joyceovým Odysseom tvoria základ moderného románu. A zároveň ide o jedno z tých diel, ktoré každý pozná a málokto ho čítal.

(more…)

Excerptá: Marcel Proust

06/06/2013

bonnard1

Marcel Proust: Hľadanie strateného času

(more…)

Alain de Botton: Ako brať knihy s rezervou

29/11/2011

“Čítanie sa nachádza na prahu duchovného života; môže nás k nemu uviesť: nevytvára ho však. “

(more…)

Julia Kristeva: Proust a čas

18/11/2011

(more…)

Edmund White: Proust

15/06/2010

Ukážka z Proustovej biografie od Edmunda Whitea

(more…)

Alain de Botton: Ako môže Proust zmeniť váš život

15/06/2010

Ukážka z knihy Ako môže Proust zmeniť váš život


Alain de Botton (nar. 1969 vo Švajčiarsku) je autorom kníh Essays in Love, The Romantic Movement, Kiss and Tell, The Consolation of Philosophy, The Art of Travel a najnovšie i knižky o architektúre. V súčasnosti žije v Londýne, jeho knihy boli preložené do 20 jazykov. Jeho kniha How Proust Can Change Your Life (Ako môže Proust zmeniť váš život) je skvelým podujatím, ktoré má jednu neprekonateľnú výhodu: môže ho čítať ktokoľvek, kto navyše Proustove dielo vôbec nepozná. Botton sa rozhodol participovať na hĺbke, mágii, čare a – čo je v proustologickej literatúre výnimočné – na humore Proustovho písania. Botton vystihol základnú črtu Proustovho písania: sprostredkovať čitateľom hĺbku a krásu sveta, ponúknuť im optiku, s akou sa svet zbavuje svojej zdanlivej všednosti a nudnosti. Primárne sa teda venuje tomuto fluidu, tomuto praktickému využitiu Proustovho textu: jeho objaviteľskému duchu. Botton – čo je vlastné aj jeho ostatným knihám – nestráca nikdy zo zreteľa každodenný život: práve ten jemu cieľom a práve pre každodenné použitie upravuje všetky abstraktné filozofické idey.  Botton využíva proustovskú inšpiráciu: na nej stojí jeho vlastný text, napísaný s vtipom i eleganciou. Text má ďaleko od odborného textu – čo je jeho výhodou; aj najbežnejšiemu čitateľovi dokáže sprostredkovať pôžitok z „veľkej“ literatúry a zaujme ho od prvej stránky.

(more…)

Le Temps Retrouvé

08/03/2010

Le Temps Retrouvé (Time Regained)

Raoul Ruiz, 1999

Priložte do krbu, uvarte si víno alebo namiešajte svoj obľúbený koktejl a prisuňte stoličku svojej Albertine. Ak musíte do kina, obsaďte si svoje obľúbené miesta, vopred si vyberte príjemnú kaviareň a vezmite spoločnosť, s ktorou sa dá po filme príjemne porozprávať. Čaká nás patrón pôžitkov, Marcel Proust.

Sfilmovať Hľadanie strateného času je filmárska samovražda, ktorá si môže nanajvýš zachovať dôstojné dekórum ornamentálnej seppuky. Pôvodom čílsky režisér Raoul Ruiz na to šiel rafinovane, metódou Georga Lucasa sfilmoval len posledný diel románového cyklu, Čas znova nájdený. Tí, ktorí Prousta nečítali, nebudú rozumieť všetkému, tí, ktorí ho čítali, budú nutne nespokojní, ak takúto svätokrádež nebudú rovno bojkotovať. Ruiz to trochu vyvážil a spravil vizuálne príjemný film, takže napokon môže ísť o príjemnú vec pre jedných i druhých. Rozhodne stavte na príjemnosť a vytvorte si čo najpríjemnejšie podmienky na sledovanie, podľa príkladov uvedených vyššie.

Proust patrí k autorom, ktorí sa nekritizujú: nie je ich veľa (Homér, Dante, Kafka,…) – toto pravidlo som uplatnil aj na tento film, takže len minimum hodnotiacich súdov. Proustových kritikov stihla buď smrť v prachu zabudnutia (Alphonse Daudet: „Marcel Proust je diabol!“; kto ho dnes číta?), alebo sa vykúpili kajúcnym objatím v Proustovom dobrosrdečnom a širokom objatí (André Gide, ktorého listy zmáčané krokodílími slzami našli u Prousta veľkorysú odozvu). Ruizov film preto treba brať ako poctu a príjemné pripomenutie. V Proustových čitateľoch rozvinie tento film spomínanie nielen na obsah siedmych zväzkov, ale na vlastnú históriu ich čítania: v prípade autora týchto riadkov išlo o niekoľkoročné podujatie, ktoré vystriedalo kulisy niekoľkých miest a dvoch štátov.

Pochopiteľne, základným problémom tohto filmu je, či mal vôbec vzniknúť. Puristi majú právo film nepozerať; tí ostatní nech využijú príležitosti príjemného, ktoré ponúka. Nemá význam hodnotiť kvalitu spracovania: Ruiz si musel byť vedomý toho, že pácha svätokrádež. Za prvé, Proust napísal Knihu (to nie je prípad napríklad Dostojevského, ktorý skutočne písal takmer scenáre); za druhé, kto prelúska 3000 strán textu, má vlastné predstavy a nepotrebuje vpád cudzích. Ruiz si trúfol sfilmovať jednu z nesfilmovateľných kníh a materializovať ikonické postavy, ktoré nezobrazil ani Proust samotný: predovšetkým Albertine. S tým však treba rátať pri základnej úvahe, či pozerať, alebo nepozerať. (Môj názor: Schlöndorffov Plechový bubienok nepozerať; Hasovu adaptáciu Schulza pozerať; Joyceovho Odyssea ani nefilmovať.) Na záver predsa len niekoľko subjektívnych hodnotení.

Ruizovi sa podarilo zachytiť hlavné motívy: najmä spomínanie, spoločenský rozmer a tú nevyhnutnú facku, ktorú musia všetci Proustovia v mene vlastnej spásy uštedriť svojej spoločnosti. Výborne znela Vinteuilova sonáta a ruiz poctivo navštívil aj geografické predlohy Proustovho textu. Pri hereckom obsadení musel režisér čeliť dvom výzvam: v prvom rade casting (najmä s ohľadom na čitateľov), v druhom rade herecké osobnosti (kvôli divákom). Keďže nešlo o animovaný film, kde by si nakreslil ideálne postavy, musel Ruiz robiť kompromisy. Vo všeobecnosti bolo herectvo zbytočne preafektované a teatrálne: vydaril sa však smiech pani Verdurinovej, uplatnila sa osobnosť Johna Malkovicha, ktorý zatienil fakt, že Barón de Charlus mal vyzerať celkom inak, dobrý bol napríklad aj Pascal Greggory ako Saint-Loup a skutočne skvostný bol Marcello Mazzarella ako Marcel Proust. Ruiz stavil na plynulosť a veľkoleposť klasického rozprávania: na úkor výpravnosti rezignoval na experimentálnosť, ktorá môže niekomu chýbať. Každopádne, film dokáže rozhýbať spomienky i predstavivosť a prinajmenšom si s ním treba užiť príjemný večer.

V Balbecu

Rozprávač (Marcello Mazzarella) a Gilberte Swannová (Emmanuelle Béart)

Rozprávač a Gilbertina matka Odette (Catherine Deneuve)

Walter Benjamin: Proustov obraz

26/02/2010

Trinásť zväzkov Hľadania strateného času Marcela Prousta predstavuje dielo nerozoberateľnej syntézy, ktorá spája vnímanie mystika, umenie románopisca, britkosť satirika, vedomosti vzdelanca a sebastrednosť monomaniaka do autobiografického celku. (more…)

Marcel Proust a haiku

17/02/2010

„Impresia je pre spisovateľa tým, čím experiment pre vedca – s tým rozdielom, že v prípade vedca akt rozumu predchádza udalosti a v prípade spisovateľa ju nasleduje.“

(more…)

Marcel Proust: Korešpondencia

03/02/2010

•    Poznámka

•    Antoinovi Bibescovi (november 1912)

•    Louisovi de Robert (leto 1913)

•    André Gide Marcelovi Proustovi (január 1914)

•    André Gideovi (január 1914)

•    Robertovi de Montesquiou (apríl 1921)

•    Jean-Louis Vaudoyerovi (máj 1921)

•    Jacquesovi de Lacretelle (1921)

•    Laure Hayman (19. máj 1922)

•    Ernstovi Robertovi Curtiusovi (18.9.1922)

(more…)