Archive for the ‘Skryté pôvaby Východnej Európy’ Category

Skryté pôvaby Východnej Európy XII

01/02/2010

Tvorcovia

Jestvujú dva spôsoby, akými tvorcovia prichádzajú k uznaniu – dva symptomatické spôsoby, vtelené do Východu a Západu. Východ generuje osobnosti cestou odporu: tvorcovia žijú a pôsobia napriek svojmu prostrediu, ich cesta je cestou silného odporu. Takmer všetky osobnosti sa tu vynárajú z bezbrehej tmy neuznania, odmietnutia, nezriedka zúfalstva. Svoj štatút získavajú až posmrtne, alebo z neho za svojho života nevyťažia nič, čo by akokoľvek zmenilo ich existenčné pomery. Sú aj výnimky, napríklad Tolstoj; no prípady Dostojevského, Kafku či Schulza sú veľavravné.

Západní autori sú zvyčajne hviezdami nielen za svojho života, ale už od svojich hviezdnych začiatkov; požívajú hviezdny status, živia sa svojou tvorbou, spoločnosť ich akceptuje a štatút umelca im umožňuje nadštandardné postavenie (kým Východ ich odsudzuje na podštandard: tvoriť tu vždy znamenalo a znamená odsúdiť sa).

(more…)

SPVE XI. Skryté pôvaby Západnej Európy I

03/01/2010

Skryté pôvaby Západnej Európy I

Západ sa okolo nás rozprestiera ako jazyk: bývame v ňom, myslíme cezeň, vidíme a vnímame jeho optikou a je o to ťažšie ho pomenovať, uvidieť, vedieť ho oddeliť od seba. To je prvá, najhlbšia skrytosť Západu, ktorým sme my. V zábleskoch sa nám zjaví, keď počujeme indickú hudbu, ktorá používa celkom iné stupnice a harmónie, keď uvažujeme o zene, ktorý sa vymyká našim pojmom, kedykoľvek, keď stretneme iné náboženstvo, inú filozofiu a inú etiku alebo iné umenie.

(more…)

SPVE X.

03/01/2010

X.

Východ je heterogénna zóna s celou stupnicou ideológií a kultúr, pričom táto stupnica je ekonomická , ideová, etická i estetická. Východ žije v neustálom napätí, pretože v jeho politickom spektre sú demagógovia, totalitaristi, demokrati i liberáli. Rozpätie našej kultúry siaha od podpriemernosti a tuposti gýča až po výnimočné diela. Vždy záleží na tom, na koho natrafíte: v úzkej tmavej uličke, za okienkom na úrade, v uniforme policajta, pri stole v krčme. To dáva životu dobrodružnosť.

(more…)

SPVE IX. Skryté zákony Európy

03/01/2010

Skryté zákony Európy

Spoločenský vývin podlieha rovnakému zákonu ako evolúcia – ako skonštatoval Darwin, v evolúcii nejestvuje krok späť a nadobudnuté vlastnosti si druh ponecháva. To isté nájdeme v tretej vete termodynamickej, ktorá hovorí o nezvratnosti dejov a zavádza entropiu ako mieru neusporiadanosti systému, ktorá z definície môže len rásť.

(more…)

SPVE VIII. Jedna otázka

03/01/2010

Jedna otázka

Pre národy jestvuje smer rovnako, ako jestvujú ciele v ľudskom živote. Zmyslom každej spoločnosti je smerovanie k istému cieľu, k napĺňaniu poslania – je to vízia, ktorú národy nasledujú, a pre jej dosiahnutie podnikajú celý rad krokov v ekonomike, politike, práve či diplomacii.

Európska Únia predstavovala cieľ, ktorý pre postkomunistický Východný blok znamenal hlavnú prioritu. Na tomto príklade možno vidieť, aké náročné je smerovanie spoločnosti: lebo EÚ znamenala už jasne zadefinovaný cieľ, súbor kritérií a parametrov pre všetky oblasti spoločnosti: štáty Východnej Európy nemuseli nič iné, než prejsť postupnosťou jasne zadefinovaných krokov. Všetci si pamätáme, aké nám aj toto jednoznačne narysované napredovanie robilo problémy.

(more…)

SPVE VII. Epilóg

03/01/2010

Epilóg

Myslím si, že nedostatok spôsobuje veľmi cenné efekty a v istom zmysle je omnoho užitočnejší než hojnosť a dostatok. Keď si spomínam na naše detstvo, isté predmety západného sveta mali pre nás obrovský význam a veľkú cenu: opatrovali sme ich obaly, vychutnávali sme ich a boli to veci vynímajúce sa nad každodennosťou. Tieto zvláštne veci sme si v istom zmysle nedokázali podmaniť, neboli sme ich zvrchovanými pánmi – ich používanie a konzumáciu možno prirovnať k tomu ako konzumujeme hudbu alebo literatúru: s rešpektom, úctou a ochotou prijímať (bez patetickosti možno povedať, že správne vnímanie umenia má niečo práve z týchto vlastností – čím sa odlišuje od holej konzumácie). Myslím si, že bez tohto odstupu sú deti stratené v záplave obalov, vecí kníh a filmov. Ak sa cítia ako tí, pre ktorých je to všetko určené, ak cítia, že všetky veci sú im – práve im – podriadené, potom o veľa prichádzajú. Čo je potom cenné a vzácne, o čom sa potom sníva, z čoho sa teší a čo je sviatočné, čo je potom detstvom? Je to ako predstaviť si človeka bez bolesti, smútku, utrpenia, bez komplexov a strachov – prázdneho, úbohého človeka, ktorého spomienky a vzťahy sú bez farby a chute.

(more…)

SPVE VI.

03/01/2010

VI.

Veľké dejiny sveta i osobné dejiny jednotlivca generujú svoj pohyb z prekonávania problémov. Dnešná situácia západného sveta naznačuje, že isté problémy vyhasínajú, respektíve, že isté problémy – tie, ktoré sú v najväčšej pozornosti bežných ľudí a štátov – úplne zmiznú (lebo metafyzické problémy, ktoré tu budú večne, nás nezaujímajú).

(more…)

SPVE V.

03/01/2010

V.

Povaha sveta, ktorý obývame predovšetkým v posledných dvoch storočiach, sa radikálnym spôsobom zmenila. Moderný svet posledných dvoch storočí predstavuje civilizačný priestor, ktorý bol stvorený človekom, ktorý expandoval v čase i priestore a úplne zmenil ich podstatu – v čase preto, lebo aj najstaršie civilizácie odľahlých tisícročí sa stali prístupnými v poznaní a dnes už má ktokoľvek prístup k poznatkom o kultúrach, o ktorých sme predtým netušili, alebo vedeli len málo. V priestore preto, lebo sme zmenšili vzdialenosti medzi miestami rýchlosťou a dostupnosťou cestovania; zaplnili sme svet predmetmi a zmenšili sme aj vzdialenosti medzi vecami a ľuďmi, lebo veci sa stali ľahšie dostupné. Človek stvoril a zaplnil civilizačný priestor a vymeral ho úplne novými veličinami a hodnotami – na miesto fyzikálnych veličín nastúpili ekonomické, sémantické a politické veličiny, premeriavajúce hodnoty, váhy a vzdialenosti.  (more…)

SPVE IV. Prosperita

03/01/2010

Prosperita

Jedným z kritérií prosperujúcej spoločnosti je pre nás čo najvyššia zamestnanosť. Teda stav, v ktorom čo najviac ľudí – najlepšie všetci – pracujú 8 hodín denne a vyprodukujú čo najväčšiu hodnotu. Na mieste je pochybnosť, čo s takou produkciou – kde sa vlastne odvádza, kde sa stráca a míňa, kto a kedy spotrebúva to neuveriteľné kvantum práce? Je naozaj znakom prosperity to, že všetci sú zamestnaní a teda že čo najviac ľudí sa zúčastňuje na uspokojovaní potrieb spoločnosti?

Východná Európa je svetom, kde šikovnosť, efektivita a neposlednom rade i skromnosť spôsobili, že pracovať musia len niektorí. Nezamestnanosť je dôkazom, že na tvorbu hodnôt – tovarov a služieb – stačí menej ľudí a že s rastúcim pokrokom sa počet nezamestnaných bude zvyšovať. Napokon, takto budú mať ľudia viac času na hodnotnejšiu činnosť i samotnú spotrebu. Veď poslaním ľudstva nemôže byť produkcia a konzum – v súlade s Nietzscheho veľkou otázkou: čo je úlohou a poslaním ľudstva ako celku – my presúvame túto veľkú tému z podvedomia do uvoľneného, oslobodeného vedomia človeka, zbaveného smiešneho pechorenia. Vždy sme nechápavo hľadeli na robotníkov, ktorí ničili stroje, pretože sa nimi nechceli dať nahradiť pri otupujúcej, únavnej práci.

(more…)

SPVE III. Nová mytológia

03/01/2010

Nová mytológia

Ak budeme pozorní, vytušíme novú mytológiu, nové postavy a prostredia, novú bezútešnosť našej rýchlo starnúcej prítomnosti. V reliktoch administratívnych komplexov, nemocníc a škôl vytušíme budovy, ktoré nemyslia na ľudí, v ktorých bez prestania trvá ich neprítomnosť. V ich vykachličkovaných chodbách a v čakárňach s neónovým svetlom prázdnych stratených nocí sa naša prítomnosť podriaďuje trvaniu tejto neprítomnosti. Možno si v nich predstaviť rozprávky o miestnostiach bez dverí a bez okien, o ľuďoch žijúcich v kúpeľniach, o prázdnom opakovaní prázdnych chvíľ, o sestrách a upratovačkách a chladných ozvenách ich krokov.

(more…)