Archive for the ‘Fantastika’ Category

Večný návrat citu

26/05/2021

(Interstellar, 2014)

(more…)

Sci-fi pre klavír a violončelo

31/05/2020

Tales from the Loop

 

(more…)

Aldous Huxley: Brave New World

12/03/2016

brave

 

(more…)

Stručné dejiny utópií

08/11/2015

 

utopia br

Patrik Ouředník: Utopus to byl, kdo učinil mě ostrovem
Torst 2010

 

(more…)

Vladimír Sorokin: Telurie

24/08/2014

telur1

Pistorius & Olšanská 2014, preložil Libor Dvořák

 

Žáner sci-fi je v prvom rade skúmaním ideových konceptov, rozvíjaním možností, ktoré klíčia v kultúrnom a ideovom podhubí súčasnosti. V tomto zmysle neprekvapuje, že v posledných rokoch vyrastajú fascinujúce diela tohto žánru z mimoriadne priaznivého prostredia Ruska, v ktorom kvasia pozostatky pravoslávia, komunizmu, utopizmu, imperializmu a avantgárd, ktorých nevyspytateľný vývoj urýchľujú geopolitické turbulencie, koncentrácia moci a pretínajúce sa siločiary kapitalizmu, islamského terorizmu, vnútorného rozkladu a ázijskej expanzie. Z prekladov poznáme najmä diela dvoch klasikov tohto žánru: Viktora Pelevina a Vladimíra Sorokina.

(more…)

Piata poznámka k fantastike

02/12/2010

5.

Wells, Fukuyama, Nietzsche a Houellebecq

(more…)

Štvrtá poznámka k fantastike

02/12/2010

O utopizme a antiutopizme, intelektuáloch a Golemovi

4.

Fantastika rozvíja možnosti a schopnosti ľudstva – ukazuje nám, čoho sme schopní. V prvom momente tak bola fantastika utopická a rozvíjala technické či utopicko-spoločenské možnosti, ktoré sa pred ľudstvom 19. storočia otvárali. V tejto prvej rovine fantastického vládne duch technického optimizmu a duch prométeovskej sociálnej revolty. Výraz „čoho sme schopní“ však čoskoro nabral svoj hrozivý rozmer. Fantastika sa zákonite stala antiutopickou a zaoberala sa pesimistickými víziami ničivej schopnosti techniky a sociálneho inžinierstva.

Utopický duch fantastiky možno zjednodušene stotožniť s francúzskym a nemeckým duchom a jeho stelesnením v modernom intelektuálovi. Francúzsky a nemecký duch sú snivými duchmi s dlhou a hlbokou tradíciou. Antiutopický duch je anglosaským, predovšetkým britsko-konzervatívnym duchom.

(more…)

Filmový archív: Fantastika

05/02/2010

Tentoraz 5 filmov, ktoré sa pohybujú na území fantastiky. Zoradil som ich podľa subjektívneho hodnotenia: Primer u mňa zvíťazil, Moebius odporúčam nepozerať.

Primer (Shane Carruth, 2004)

Primer je výnimočným filmom prinajmenšom z dvoch dôvodov. Za prvé, ide o nízkorozpočtový projekt za údajne 7 000 $ (!). Vymyslel si ho Shane Carruth, ktorý napísal scenár, režíroval, hral jednu z dvoch hlavných postáv, napísal k filmu hudbu, postaral sa o strih, produkciu, casting i zvuk. David Sullivan mu asistoval ako druhá hlavná postava a spoluproducent. Anand Upadhyana stál pred kamerou ako Phillip, za kamerou ako kameraman a do vedľajšej postavy dohodil svojho brata. Rodičia Shanea Carrutha sa postarali o stravovanie štábu…

Výsledkom je neobyčajný sci-fi film, ktorý sa výrazne líši od ostatnej produkcie. Je to sci-fi film bez jediného trikového záberu: Primer je postavený na scenári. Je to asi najrafinovanejší film v dejinách, mimoriadne náročný rébus na inteligenciu i pozornosť, v ktorom ide o dvojitý úskok: za prvé na plátne, za druhé voči divákovi. Shane Carruth to možno s tou zamotanosťou prehnal, indícií mohol poskytnúť viac – Primer je asi nemožné pochopiť bez inštrukcií na prvýkrát, ale o to lepšie sa pozerá druhýkrát, keď do seba všetko zapadá a každé gesto, veta a dokonca i pohyb kamery má zmysel. Vďaka tejto rafinovanej a zložitej, no neuveriteľne prepracovanej štruktúre sa Primer odlišuje a vyniká; vyžaduje si trochu trpezlivosti, no investícia sa vyplatí. Shane Carruth údajne pracuje na svojom druhom filme: môžme sa tešiť.

One Point 0 (Jeff Renfroe, Marteinn Thorsson, 2004)

One Point 0 je antiutopické sci-fi s klasickými filmovými cnosťami: funguje predovšetkým temná, pôsobivá atmosféra, ťažiaca zo skvelého výtvarného spracovania a tempa, v ktorom sa rozvíja príbeh. Nie je tak veľa filmov, ktorým sa podarí vytvoriť vlastný svet: ten v One Point 0 je založený na odcudzení, temnom hedonizme a technológii. Druhým dominantným prvkom sú bizarné postavy a postavičky, ktoré sa vydarili vďaka skvelým hercom: Jeremy Sisto, Deborah Unger či Udo Kier sú perfektní. Film má aj svoju zápletku a prvky sci-fi, ale našťastie aj oveľa viac: fantastika ho nezväzuje žánrovými pravidlami, ale uvoľňuje tvorivosť. Ortodoxným fanúšikom sci-fi môže všeličo prekážať, ale film odporúčam všetkým, ktorí majú radi podobné filmy z okraja žánra, napríklad od Enki Bilala či Jean-Pierre Jeuneta.

The Machinist (Brad Anderson, 2004)

The Machinist je napínavou osobnou drámou Trevora Reznika, robotníka v strojárskej firme, okolo ktorého sa začínajú diať zvláštne veci. Reznik, ktorého meno je kombináciou mena lídra rockovej skupiny Nine Inch Nails Trenta Reznora (scenárista Scott Kossar je fanúšik a príbeh písal s myšlienkou na hudbu NIN) a českého slova „řezník“, trpí nespavosťou, číta Dostojevského a odcudzuje sa okoliu. Tušenie, že niečo nie je v poriadku, prerastá do istoty. Christian Bale kvôli svojej postave utvoril neoficiálny rekord v chudnutí a výrazne sa podieľa na úspechu filmu. The Machinist je modernou verziou Dostojevského, ktorá stojí za pozretie.

The Thirteenth Floor (Josef Rusnak, 1999)

Trináste poschodie bolo dokončené krátko pred Matrixom, zaoberá sa rovnakou témou a nie je až taký div, že ho Matrix prevalcoval. Knižná predloha Simulacron 3 je z roku 1964 (autor Daniel F. Galouye) a sfilmoval ju už aj R. W. Fassbinder (1973). Námet je pritom dobrý a zaslúžil by si aj väčší priestor, než je 100 minút Trinásteho poschodia. Film je ale určený väčšinovému divákovi a tvorcovia sa rozhodli namiešať mu lákavú zmes sci-fi, romantiky i napätia. Všetko to pritom vedia – mohol to byť pôsobivý futuristický horor, alebo premyslené a napínavé sci-fi; stačilo si vybrať. Film však zostal stáť na polceste a všetko výrazné potlačil v mene lákavejšej a ľahkostráviteľnej zmesi, ktorá má chutiť milovníkom detektívok, sci-fi i romantiky. Neochota riskovať a vyhraniť sa a snaha zabaliť všetko do neškodného obalu novodobej rozprávky spôsobila práve to, že kultovým sa stal Matrix. Rusnak akoby naháňal priveľa zajacov, spájal priveľa žánrov (hlavne to menej originálne z nich) a filmu navyše v závere dochádza dych.

Vybrať si z Trinásteho poschodia originálne myšlienky či pôsobivé scény sa dá, ale celok originálny nie je a skôr poteší, než uchváti. Ak vám ale isté konvencie nevadia a Matrix sa vám páčil, možno sa vám bude páčiť aj Trináste poschodie.

Moebius (Gustavo Mosquera, Argentína 1996)

Niektorí ľudia majú Moebius radi a dokonca získal niekoľko cien: a to je vlastne jediné mystérium tohto filmu. Je to jediný film z tohto výberu, ktorému sa treba vyhnúť. Jedine, že by ma Descartov zlý duch donútil pozerať nejaký iný film, než videli ostatní.

V Moebiusovi nefunguje nič – odvoláva sa síce na nemeckého matematika Möbia i slávneho krajana Borgesa, ale to je všetko. Nijako sa už nenamáha zaoberať sa tým, čo títo dvaja páni robili. Celá zápletka sa dá povedať dvoma vetami, ničím viac diváka neobohatí. Scenár je hlavnou príčinou neúspechu – nepomohlo ani to, že ho písali šiesti ľudia. Poľahčujúca okolnosť: študentský projekt. Údajne nízky rozpočet (250 000$) pritom rádovo prekračuje rozpočet Primeru.

Nebudem zdržiavať: Moebius nepozerať.

Tretia poznámka k fantastike

01/02/2010

3.

Človek by nepochybne veľmi rád riadil počasie a jedného dňa k tomu možno bude mať skutočne blízko. K povahe človeka patrí aj zvláštna črta, že ak raz niečo podobné dokáže a bude to môcť robiť, tak sa takejto možnosti nevzdá. Ovládnutie počasia ilustruje povahu ľudského pokroku – vzdávame sa akejsi elementárnej pokory, krásy nevyspytateľného, vyššieho princípu, ktorý je nezávislý na našej vôli a ktorý zaručuje, že okrem domova existuje aj svet. Ovládnuť počasie sa mi zdá byť smutným triumfom ľudského ducha, víťazstvom toho fádneho a pragmatického hlasu v človeku (ktorý napríklad pri prvom snehu myslí na to, že sa mu pôjde na aute horšie do práce).

(more…)

Dve poznámky k fantastike

01/02/2010

1.

Žáner fantastiky spravidla predpokladá ľudské ambície dobývať: hranice neznámeho, susedné štáty, iné planéty, ovládať všetko vo sfére poznania, alebo ovládať človeka s jeho psychikou. V rámci klasického sci-fi sa ocitáme vo vzdialenej budúcnosti, vzdialení od prítomnosti dlhou cestou cieľavedomého pokroku: pred sebou máme spravidla dramatický konflikt. Fantastiku možno všeobecne rozdeliť na dva hlavné smery – hoci každé dobré sci-fi predstavuje interakciu oboch nasledujúcich línií: fantastika zaoberajúca sa technologickou líniou pokroku, rozvojom vedy a mimozemskými civilizáciami, a fantastika, ktorej predmetom je človek a ktorá sleduje možný vývin človeka, jeho ideí a spoločnosti. Bolo by zaujímavé venovať trochu pozornosti vývinu oboch línií, ktoré sa od éry osvietenstva vyznačovali značným optimizmom – utópie vyrastali z úprimnej viery v pokrok, až sa postupne zafarbovali pesimizmom, keď sa vynorili environmentálne problémy, dve ničivé vojny a atómová zbraň, a napokon zlyhanie všetkého, čo sme nazývali kultúrou v totalitách Európy dvadsiateho storočia. V renesancii vznikali utópie ideálnej spoločnosti a len ťažko si predstaviť vznik nejakej temnej vízie – dnes sme na tom opačne, a v duchu orwellovskej skepsy je už akákoľvek optimistická utópia nepredstaviteľne naivná. Fantastika ako vízia budúcnosti zaujímavo reaguje na to, ako vnímame seba samých, a teda ako vnímame to, čoho sme schopní – pôvodné chápanie schopnosti ako dokázať niečo naberá skôr svoj druhý význam ako schopnosť dopúšťať sa netušeného zla. Dvadsiate storočie až neuveriteľne otriaslo pohľadom na človeka. Toto po vojne napísal Carl Gustav Jung: „Bol by sa niekto odvážil pred tridsiatimi rokmi predpokladať, že by šiel psychologický vývoj v smere obnovenia stredovekého prenasledovania Židov, že by sa Európa znovu triasla pred liktorskými zväzkami prútov a pred pochodovaním légií, že by sa znovu mohol zaviesť rímsky pozdrav ako pred dvetisíc rokmi a že by namiesto kresťanského kríža mohla milióny vojakov nalákať k pripravenosti položiť život archaická svastika – rozniesli by sme toho človeka ako mystického blázna.“

(more…)