Archive for the ‘My Science Project’ Category

Zberateľstvo

17/06/2017

My Science Project

 

(more…)

Reklamy

Hudba

19/06/2016

ciurlionis3

Poznámky o hudbe

Ilustrácie: Mikalojus Konstantinas Čiurlionis

 

(more…)

Témy

31/12/2009

(Úvod k My Science Project)

Téma je rámom, kostrou písania.

Vezmite ľubovoľnú, aj tú najjednoduchšiu vec a pokúste sa vymyslieť jej vylepšenia, rôzne verzie a variácie: vezmite si napríklad tanier, príbor alebo žiarovku. Každá, aj tá najjednoduchšia vec sa dá vylepšiť, alebo prinajmenšom zmeniť v najrôznejších smeroch: ku každej veci vymyslíte jej luxusnú podobu, surrealistickú verziu, umeleckú verziu, parodickú verziu atď.

Každá, aj tá najjednoduchšia vec vystačí na samostatnú knihu, ktorá by opisovala históriu jej vývinu, jej výskyt v umení, vzácne exponáty, rarity; jestvujúce zbierky, históriu a podoby jej názvu; jej extravagantné podoby, najdrahšie a najluxusnejšie verzie, jej úlohu v dejinách a výskyt v najpamätnejších udalostiach, nápady týkajúce sa jej možností, využitia atakďalej. Dokonca sa obávam, že takéto encyklopédie vecí by boli až príliš obsiahle.

Stačí, keď si takýto projekt predstavíme a uspokojíme sa s uvažovaním o ňom. Možno si spraviť len svoju osobnú prehliadku vecí: pri hesle „stolička“ nás možno napadne krásna stolička na Caravaggiovej Večere v Emauzách, alebo možno stolička van Gogha; možno nás napadne stolička, na akej počas bitiek sedávali japonskí vojvodcovia; fakt, že aj naše zuby nazývame stoličky (v ktorých jazykoch? Odkedy?). Vo Veľkej Británii vznikla socha: nadrozmerná, niekoľko metrov vysoká stolička osadená v parku. Rozprával som sa o nej s jedným tureckým sochárom, v ktorého sochách – objektoch sa stolička nápadne často objavovala a ktorý tvrdil, že umelci mávajú svoje obsesie (a nebol si istý, či práve stolička nie je tou jeho). Prvá vec, ktorú urobí Atanas Svilar v Pavićovom románe pri ceste za svojím úspechom je tá, že začne kupovať stoličky: má svoje miesto v kníhkupectve, lietadle, Buckinghamskom paláci i talianskom parlamente. A mimochodom si spomínam na jedno miesto v Bystrici, kam som sa chodieval pravidelne pozerať: bol to veľmi jednoduchý, upokojujúci obraz: dom a pri ňom vyložená stolička. Tú stoličku som tam našiel vždy: chodieval som tam len pre tento obraz, ktorý som považoval za svoj (nie výtvor, ale objav). Možno vás napadne vaša vlastná stolička, alebo genialita otáčavej a posuvnej modernej stoličky (alebo tá empírová so zvieracími nohami). Celkom stačí, keď sa jeden večer zamyslíte nad ľubovoľnou vecou a možno s niekým, s niekým veľmi blízkym, budete uvažovať o podobách, významoch a možnostiach tejto jedinej veci.

Ja som spravil to, že som si predstavil takéto projekty a zahrnul som ich do množiny konceptuálneho písania. Pre niektoré veci som vyhradil zvláštne zápisníky, do ktorých som si zapisoval poznámky o tej – ktorej veci. Ale predovšetkým ma zaujímala metodika, konceptuálnosť takéhoto písania: systém, ktorý takéto uvažovanie vytvára a predpokladá. (more…)

Denníky (My Science Project)

31/12/2009

Denníky sú zrkadlom, postaveným do cesty času. Zaznamenávajú to, čo inak nepretržite mizne v priepasti ničoty.

*

Najrôznejšie veci o nás môžu svedčiť ako denníky: lístky z autobusu, kina, divadla, pečiatky v pase, účty, prečítané knihy, ľudia, ktorých sme stretli, náš pohyb vyznačený na mape.

*

(more…)

Knihy

31/12/2009

Kniha, v ktorej každú kapitolu napíše niekto iný. Kniha putuje medzi svojimi čitateľo-pisateľmi, završuje sa, smeruje. Každý čitateľ ju ovplyvní, nasmeruje podľa svojho chápania už napísaného: tuší pokračovanie, no neovplyvní ho úplne, môže si ho želať, no viac nevie. Môže, pravdaže, viac alebo menej definitívne zasiahnuť. Môže sa k príbehu správať skromne, alebo ho rázne zvrtnúť do želaného smeru. Môže zmeniť, čo sa mu nepáčilo v predchádzajúcom. Každý čitopisateľ, ku ktorému kniha doputuje, je práve v okamihu jej zrodu, priamo v jej centre, priamo v nej.

Takáto kniha evokuje formu knihy–spoločenskej hry, ktorej pravidlá vytvára príbeh, ktorej pravidlá určuje štýl, tempo, prostredie príbehu atď. Je možná kniha–šachová partia dvoch proti sebe hrajúcich autorov. (more…)

Ľudia

31/12/2009


Na počiatku boli vlastne tri nápady. Prvým bolo opisovať ľudí, ktorých poznám, cvičiť si pozornosť voči tomu, akí sú, ako sa javia a všímať si nielen to, ako sa správajú, ale aj to, ako sa budú správať za istých okolností. Druhým nápadom bolo vymenovať všetkých ľudí, ktorých poznám, zapisovať si ľudí, ktorých stretnem. Tretím nápadom bolo opisovať seba samého, cvičiť si pozornosť voči tomu, aký som, ako ma vidia iní a ako mám možnosť poznať sa len ja sám. (more…)

Mesto

31/12/2009

V mestách sú štvrte, zákutia či ulice, ktoré majú svoj význam pre toho, kto sa v meste už dlhšie pohybuje a potom ich objaví – nemajú svoj lesk, ak sa absolvujú v rámci urýchlenej turistickej prehliadky mesta v prvý či druhý deň po príchode. Ich pôvab je pôvabom kontrastu, kontrapunktu, objavu. Pôvab periférie pre tých, ktorí žijú v centre.

V Edinburghu takúto štvrť predstavuje Dean Village – je to malý poklad ukrytý neďaleko centra mesta, dedinská idylka bez turistov, architektonický kontrapunkt.

V Bratislave to môže byť Cintorín Sv. Mikuláša, so starým kostolíkom, s výhľadom na Dunaj, s bažantmi a zeleným tichom.

Ale je pravdepodobné, že takýto prekvapivý kontrast, kontrapunkt iného zoskupenia známych prvkov, nepatrí mestu, ale návštevníkovi – rodí sa z jeho spôsobu vnímania a poznávania mesta a pre každého je tak iný, v závislosti od jeho vízie mesta, od zdanlivo uzavretého názoru naň, ku ktorému náhle pribudne iná skúsenosť.

*

Mesto rastie v čase: pribúdajú architektonické štýly, vrstvy; mesto je časovou polytonalitou, ergo polytemporalitou.

*

Mesto pripomína knihu, alebo skôr knižnicu. Texty sa časom triedia, usporadúvajú, stávajú sa klasikou; gotika, renesancia, socialistický realizmus. Tento veľký text útržkov, citátov a dopisovaných pasáží, palimpsestov a ilustrácií čítame najprv očarení: vlastnou cestou textom (turizmus; potulky mestom), pričom už tento text často poznáme z ukážok či recenzií. Neskôr sa stáva čímsi každodenným (cesta do práce, do obchodu), čo už poznáme spamäti ako báseň povinného čítania.

* (more…)

Svet

31/12/2009


Človek a svet. Zásadný vzťah, na ktorom spočíva akákoľvek kultúra. Čo je týmto svetom a aký je to svet, to je základná otázka každej kultúry.

Svet je miesto, do ktorého je vtelený duch. V tom je zviazanosť človeka a jeho sveta.

Prírodné národy. Aboridžínci a ich cesty piesní: duchovia vtelení do prírodných objektov, mytológia vpísaná do geografie. Piesne: Aboridžínci veria, že svet je piesňou, a ich náboženská povinnosť spočíva v obnovovaní sveta piesňami. Ich jediným cieľom je odovzdať potomkom svet presne taký, ako ho prevzali.

Aboridžínci nikdy nepoznali spory alebo dokonca boje o pôdu. Ducha nemožno dobyť fyzicky: dá sa vlastniť len s piesňou.

Súčasnosť. Jestvuje pre dnešného človeka niečo ako jeho svet? Nejestvuje dnes len Ja bez sveta, a teda len neúplné Ja bez identity?

„Môj svet“ sa dnes scvrkáva do rozmeru mojej rodiny. (more…)

Otázky

31/12/2009

Sú rôzne typy otázok. Niektoré otázky je dôležité aspoň položiť a sformulovať.

Sú otázky, ktoré kladieme akoby v mene ľudstva, ktoré smerujú do neznámeho a na ktoré ešte nik z nás nenašiel odpoveď. Sú otázky, ktoré nás zaujímajú a na ktoré pozná odpoveď niekto iný – chceme vedieť, čo sa vtedy stalo; čo si dotyčný myslel alebo čo spravil, kým sme tam neboli; z takýchto otázok ťaží napríklad bulvár. Sú otázky, ktoré kladieme sami sebe. Teda, sú „rôzne všetečné“ otázky.

Na niektoré otázky nikdy nedostaneme odpoveď; na niektoré otázky nejestvuje odpoveď.

Sú otázky, ktoré v nás vyvoláva dielo, napríklad nejaká poviedka – a o ktorých tušíme, že ani autor sám nám nemôže dať uspokojivú, definitívnu odpoveď. V umení často kladieme otázky, ktoré sami vytvárame a na ktoré vo vonkajšom, reálnom svete nie sú odpovede. Dielo ako otázka.

K niektorým odpovediam nás dovedú len otázky.

Paradoxom nazývame otázky, ktoré nemajú odpoveď; na paradoxy by nám, podľa všetkého, nedokázal dať odpoveď ani Boh.

Sú, pochopiteľne, rôzne dôležité otázky.

Toto je pokus zapísať niekoľko mojich otázok – nájdu sa medzi nimi také, na ktoré by zodpovedala sociológia nejakou ucelenou teóriou, ktoré by zodpovedala filozofia, ktoré by zodpovedal Boh a niektoré, na ktoré čakám odpovede od seba.

Otázka je ľudského pôvodu – prichádza s človekom. Zvieratá nepoznajú otázky; podľa dostupných informácií ani anjeli.

Pokúsiť sa sformulovať svoje otázky. (more…)