Archive for the ‘Simone Weilová’ Category

Simone Weilová: Úvahy o slobode a útlaku

14/02/2012

Rozsiahla esej Simone Weilovej o podstate útlaku a slobodnej spoločnosti. Text vznikol v roku 1934 v tieni dvoch totalitných ideológií a venuje sa vzťahom medzi organizáciou práce a organizáciou spoločnosti. Kladie si otázky ako vzniká útlak, ako by vyzerala dokonale slobodná spoločnosť, aká je naša súčasná spoločnosť a aké sú šance zmeniť ju. Kriticky sa zamýšľa nad marxizmom a kapitalizmom a nad blížiacou sa vojnou. Najznámejšou časťou textu je Analýza útlaku, v ktorej sa Weilová zaoberá otázkou, čo je to vlastne útlak a ako vzniká. Text obsahuje myšlienky, rozpracované aj v texte Iliada (o povahe moci) a v najväčšom diele Potreba koreňov (analýza spoločnosti a jej možná premena). Esej sa skladá z piatich častí:

1. Kritika marxizmu

2. Analýza útlaku

3. Teoretický náčrt slobodnej spoločnosti

4. Náčrt súčasného spoločenského života

5. Zhrnutie

Celý text si možno prečítať tu: Simone Weilová: O princípoch slobody a útlaku.

Simone Weilová: Potreba koreňov / kompletné dielo

14/11/2010

Predslov (T. S. Eliot)

Potreby duše

Vykorenenosť

– Vykorenenosť v mestách

– Vykorenenosť na vidieku

– Vykorenenosť a vlastenectvo

Rast koreňov

(more…)

Simone Weilová: Potreba koreňov / T. S. Eliot: Predslov

13/11/2010

Predslov

T. S. Eliot

 

“No súhlas alebo odmietnutie sú druhoradé: na čom skutočne záleží, je stretnutie s výnimočnou dušou.”

(more…)

Simone Weilová: Potreba koreňov / V. Rast koreňov

13/11/2010

Záverečná časť diela Simone Weilovej Potreba koreňov.

(more…)

Simone Weilová: Potreba koreňov / IV. Vykorenenosť a vlastenectvo

09/06/2010

Štvrtá časť filozofického diela Potreba koreňov Simone Weilovej (L´Enracinement, 1949). Všetky časti:

1. Potreba koreňov

2. Vykorenenosť

2.1 Vykorenenosť v mestách

2.2. Vykorenenosť na vidieku

2.3 Vykorenenosť a vlastenectvo

3. Rast koreňov

(more…)

Simone Weilová: Potreba koreňov / III. Vykorenenosť na vidieku

02/04/2010

“Naša doba má svoju misiu či poslanie: vytvorenie civilizácie, založenej na duchovnej povahe práce. Myšlienky tušiace toto poslanie, roztrúsené u Rousseaua, George Sandovej, Tolstoja, Proudhona a Marxa, v pápežských encyklikách a na mnohých iných miestach sú jedinými originálnymi myšlienkami našej doby, jedinými, ktoré sme neprevzali od Grékov. V dôsledku toho, že sme nestačili na takúto veľkú úlohu, ktorá sa v nás objavila, sme sa vrhli do priepasti totalitných systémov.”


“Šťastná budúca mamička, zamestnaná šitím výbavičky, sa koncentruje na správnosť šitia. No ani na okamih pritom nezabúda na dieťa vo svojom tele. V tom istom okamihu niekde vo väzenskej dielni šije mladá väzenkyňa a takisto pritom myslí na to, aby šila správne, pretože sa obáva trestu. Vieme si teda predstaviť obe ženy v tom istom okamihu pri tej istej práci, pohltené tými istými technickými problémami. A predsa sa medzi týmito dvoma činnosťami rozkladá priepasť. Celý spoločenský problém spočíva v tom, aby pracujúci prešli od jedného pólu práce k druhému.”

(more…)

Simone Weilová: Potreba koreňov / II. Vykorenenosť. Vykorenenosť v mestách

22/03/2010

V krátkom odseku Vykorenenosť definuje Weilová Zakorenenosť ako zásadnú potrebu ľudskej duše a jej zodpovedajúcu civilizačnú chorobu: Vykorenenosť.

Vykorenenosť v mestách sa zameriava na vykorenenosť robotníkov, a to v dvoch hlavných aspektoch: kultúre (vzdelaní) a pracovných podmienkach. Weilová analyzuje situáciu v priemysle v 40-tych rokoch 20. storočia – zameriava sa na konkrétne problémy vo Francúzsku, ktoré sa v tom čase potácalo na okraji občianskej vojny, ale analyzuje aj všeobecnú situáciu vykorenenosti (či „odcudzenosti“) pracujúcich. Vzápätí navrhuje svoj vlastný plán, obsahujúci konkrétne riešenia. Uplatniť sa mal v povojnovom Francúzsku. Výsledkom bol systém, ktorý by nebol ani socializmom, ani kapitalizmom. Jeho cieľom by bolo vytvorenie úplne novej triedy pracujúcich a definitívny zánik „proletariátu.“ Ide najmä o reformu školstva a výrobného systému: v ňom by malé, kooperujúce dielne nahradili dovtedy prevládajúce veľké továrne s „väzenským“ systémom. Princípom povojnovej obnovy Francúzska sa teda mala stať decentralizácia priemyslu a vytvorenie kvalifikovanej pracovnej sily. Riešenie však primárne nesleduje materiálne (ekonomické) ciele, ale „dôstojnosť človeka v práci“, čo je cieľ duchovný.

Žena, deti, záhrada poskytujúca značnú časť obživy, práca, ktorá sa preň bude spájať s podujatím, ktoré bude môcť milovať, na ktoré bude môcť byť hrdý a ktoré preň bude oknom do sveta – toto všetko určite postačuje pre pozemské šťastie každej ľudskej bytosti.“ Ako na to sa môžete dočítať nižšie.

(more…)

Simone Weilová: Potreba koreňov / I. Potreby duše

22/03/2010

Potreby duše sú úvodnou časťou Weilovej diela Rast koreňov a tvoria jeho najsamostatnejšiu časť, ktorá môže stáť aj samostatne. Weilová v nej definuje dva základné pojmy: právozáväzok; chápe ich ako rub a líce (subjekt a objekt) toho istého vzťahu, spájajúceho človeka so svetom a ostatnými bytosťami. Jedno nejestvuje bez druhého. Právo človeka vlastne vyplýva zo záväzkov ostatných voči nemu: je ich realizáciou. A teda: ak by jestvoval jediný človek vo vesmíre, mal by záväzky (voči svetu, voči sebe, voči prírode), no nemal by žiadne práva.

Potreby duše chápe Weilová analogicky k potrebám tela (jedlo, spánok, teplo*)): táto analógia je zásadná, pretože je súčasne kritériom skutočných, vitálnych potrieb duše. Vitálne potreby „si nesmieme mýliť s túžbami, rozmarmi, záľubami a neresťami. Takisto musíme rozlišovať, ktoré z nich sú nevyhnutné a ktoré náhodné. Človek nevyžaduje ryžu alebo zemiaky, ale jedlo; nie drevo alebo uhlie, ale teplo.“ Najzásadnejšia je preto analógia s jedlom:**) skutočnej potrebe totiž zodpovedá stav nasýtenia. Zlato, peniaze, moc či úspech nie sú potrebami, pretože pri nich nejestvuje stav nasýtenia: chceme ich stále viac. No keď sme hladní a nasýtime sa, netúžime po stále viac a viac bochníkov chleba: skutočné potreby v sebe majú limit svojho nasýtenia.

A toto sú podľa Weilovej vitálne potreby duše: Rád; Sloboda; Poslušnosť; Zodpovednosť; Rovnosť; Hierarchia; Uznanie; Trest; Sloboda názoru; Bezpečnosť; Riziko; Súkromné vlastníctvo; Spoločné vlastníctvo; Pravda.

Textom analogickým k Potrebám duše je Náčrt k Deklarácii ľudských záväzkov.

(more…)

Simone Weilová: Potreba koreňov / Pozvánka; Umenie a spoločnosť

22/03/2010

Simone Weilová: Potreba koreňov

Pozvánka

Potreba koreňov je jediným komplexným dielom francúzskej mysliteľky Simone Weilovej. Vyšlo, tak ako vlastne celé jej dielo, až posmrtne (L´Enracinement, 1949). Má formu troch relatívne samostatných pojednaní:

1. Potreba koreňov

2. Vykorenenosť

2.1 Vykorenenosť v mestách

2.2. Vykorenenosť na vidieku

2.3 Vykorenenosť a vlastenectvo

3. Rast koreňov

(more…)

Simone Weilová: Dodatok k listu o krste

04/01/2010

(1942)

Drahý Otče,

toto je dodatok k listu, ktorý som označila za definitívu. S ohľadom na Vás dúfam, že bude len tento jediný. Skutočne sa obávam, že Vás nudím. V tom prípade však musíte viniť seba. Nie je mojou chybou, ak verím, že Vás mám neustále informovať o tom, čo si myslím.

Prekážky intelektuálneho rázu, ktoré ma až do minula zdržiavali na prahu Cirkvi, možno v prípade potreby považovať za prekonané, keďže ste sa rozhodli prijať ma takú, aká som. Stále tu však sú prekážky. (more…)