Archive for the ‘Thomas Merton’ Category

Thomas Merton: Peklo ako nenávisť

14/06/2013

Peklo je tam, kde človek nemá s nikým nič spoločné okrem toho, že sa navzájom nenávidia a nemôžu jeden od druhého odísť.

(more…)

Thomas Merton: Prometeus: Meditácia

09/02/2013

vrubel

Poznámka: Dve podoby Prometea

 

Pri istej príležitosti diskutoval Erazmus s Coletom a ďalšími teológmi o povahe Kainovho hriechu: nie o vražde Ábela, ale o jeho prvotnom hriechu. Ich závery teraz nie sú zaujímavé ani podstatné. Spomínam túto diskusiu z jediného dôvodu: ukázalo sa, že Erazmov Kain je Prometeom z báje, ktorá nám prezradí veľa o povahe renesancie – i o našej dnešnej povahe.

(more…)

Thomas Merton: Učiť sa žiť

04/11/2012

V sérii esejí sa objavia preklady esejí od autorov z rôznych krajín, ktoré vznikli v rôznej dobe, ale niečím sú stále aktuálne. Dnešným autorom je Thomas Merton (1915-1968), americký trapistický mních a spisovateľ a jeho esej o podstate vzdelania, o spoločnom ideále univerzity a kláštora a o zenovom zážitku pitia čaju.

(more…)

Thomas Merton: Múdrosť púšte

09/06/2010

V štvrtom storočí nášho letopočtu boli púšte Egypta, Palestíny, Arábie a Perzie obývané ľuďmi, ktorí po sebe zanechali zvláštny odkaz. Boli to prví kresťanskí pustovníci, ktorí opustili mestá pohanského sveta a odišli žiť v samote. Prečo sa tak rozhodli? Existovalo množstvo rôznych dôvodov, ale všetky možno zhrnúť do jediného slova: išlo o hľadanie „spasenia.“ A čím bolo spasenie? Celkom určite to nebolo niečo, čo by hľadali v čisto vonkajšej konformite so zvykmi a požiadavkami akejkoľvek sociálnej skupiny. V tých časoch si boli ľudia veľmi dobre vedomí striktne osobného rozmeru spásy. Spoločnosť – čiže pohanskú spoločnosť obmedzenú na bytie „v tomto svete“ – považovali za potápajúcu sa loď, z ktorej mal každý človek sám za seba plávať za prežitím. Nebudeme diskutovať o správnosti takéhoto presvedčenia: teraz záleží na tom, že to bol fakt. Títo ľudia verili, že nechať sa voľne unášať, v zmierení s princípmi a hodnotami danej spoločnosti, bola jednoducho úplná katastrofa. Skutočnosť, že Panovník bol momentálne kresťanom a že „svet“ spoznával kríž ako symbol pozemskej moci, ich len utvrdzovala v ich rozhodnutí.

(more…)

Thomas Merton: Zenbudhistické kláštory

09/06/2010

Ren Xiong (Šiong): Autoportrét (19. stor.)

Opis zvykov v japonských zenových kláštoroch by mohol byť zábavný a celkom isto poučný. No čistý opis by bol viac než neužitočný bez istého pochopenia povahy zenu. Keďže zen je jednou z najzvláštnejších filozofií – vzhľadom na množstvo nezakrytých paradoxov je v prvom rade skutočným škandálom pre racionalistický duch Západu – nie je vôbec ľahké sprístupniť ho západnému čitateľovi.

Tento text bude preto rozdelený do dvoch častí. V prvej si predstavíme význam zenu, aby sme pochopili dôvody, ktoré privádzajú postulantov do zenového kláštora. Druhá časť bude kratšia a predloží opis života v kláštore. Kto by mohol byť zmätený alebo odradený tajomstvom zenovej náuky, nech číta najprv druhú časť.

Náš prístup možno označiť za sympatizujúco objektívny. Ani priestor, ktorý máme k dispozícii, ani povaha dialógu pri takejto eseji nedovoľujú nijakú deštruktívnu kritiku ázijskej náboženskej mentality, ktorá je v každom ohľade len ťažko pochopiteľná v našej západnej terminológii.

(more…)

Thomas Merton: Klasické čínske myslenie

17/02/2010

(Pre viac textov pozri stránku Thomasa Mertona)

My na Západe ešte stále inštinktívne podliehame predsudku, že náš svet a naša civilizácia sú „celým svetom“ a že našim poslaním je viesť ostatných ku konkrétnym kultúrnym cieľom, ktoré sme si sami vytýčili. Svet je však väčší, než si myslíme, a jeho nové smerovanie nie je vždy totožné s našim. Je pravda, že osud celej ľudskej rodiny bol štyri storočia prakticky v našich rukách. No časy sa menia. Ázia a Afrika sa začínajú hlásiť o svoju aktívnu spoluúčasť, v dobrom i zlom, na civilizačnom smerovaní a osude celého ľudstva. V takej dobe je pre Západ nesmierne dôležité pochopiť tradičné filozofie veľkých ázijských kultúr: čínskej, indickej a japonskej. A nejde o nevyhnutnosť len pre úzky okruh špecialistov, ale pre každého vzdelaného človeka Západu.

Kultúrne dedičstvo Ázie má rovnaký nárok stať sa predmetom štúdia na školách ako kultúrne dedičstvo Grécka a Ríma. Tradičné kultúry Ázie sú duchovne orientované práve tak ako naše. Pravdepodobne celkom oprávnene hľadeli Číňania a Japonci na prvých európskych obchodníkov ako na „barbarov zo Západu“ a snažili sa ochrániť svoje národy pred zlým vplyvom tým, že im zabránia vo vstupe. Len veľmi zriedkavo sa objavovali Európania, ktorí, tak ako prví Jezuiti v Číne, boli schopní správne posúdiť hlbokú univerzálnosť konfuciánskej filozofie. Ak bude Západ aj naďalej podceňovať a ignorovať duchovné dedičstvo Východu, môže to prispieť k tragédii, ohrozujúcej človeka a jeho civilizáciu. Ak si Západ uvedomí, že v kontakte s východným myslením sa môže opäť prebudiť zmysel pre naše vlastné kultúrne dedičstvo, ktoré je výsledkom spojenia žido-kresťanského náboženstva s grécko-rímskou kultúrou, potom bude ľahšie chrániť toto dedičstvo, nielen v Ázii, ale aj na Západe.

(more…)

Thomas Merton: Mont Athos

17/02/2010

Mont Athos

Po viac než tisícročie bol Mont Athos jedným z najväčších kláštorných stredísk kresťanského sveta. Tí, čo počuli o tomto prastarom štátiku, ho azda považujú jednoducho za „kláštor“. V skutočnosti je tento 35 míľ dlhý polostrov neďaleko Tesaloník na severe Grécka celým štátom mníchov a kláštorov. Hlavným mestom tejto malej krajiny, ktorá sa teší úplnej politickej nezávislosti, je mestečko Karyes v centrálnej časti polostrova; v ňom sídli Synaxis či Synóda, zastupiteľský orgán pozostávajúci z mníchov, volených z rôznych kláštorov vždy začiatkom roka. Karyes je mníšskym mestom s kláštornou školou, malým hotelom a viacerými obchodmi, ktoré vedú mnísi i laici, a s niekoľkými gréckymi policajtmi, ktorí musia počas obdobia, v ktorom slúžia na Athose, dodržiavať celibát. Celý polostrov je úplne uzavretý pre ženy, podľa legendy odvtedy, čo z neho Panna Mária vylúčila všetky ženy, keď z Athosu spravila „svoju záhradu“, po tom, čo ju na pobrežie, neďaleko dnešného kláštora Iviron, priviedla búrka.

(more…)

Thomas Merton: Ázijské listy

29/12/2009

September 1968   List priateľom

Kláštor Gethsemani, Ky. 40073

Drahí priatelia,

ako všetci viete, korešpondujem stále menej a menej a teraz sa moje kontakty prerušia takmer úplne. Navyše nedostanem ani väčšinu pošty, ktorá mi bude adresovaná. Zrejme ste sa už dopočuli o dôvodoch, ale radšej všetko oficiálne vysvetlím sám. Inak by rôzne klebety mohli úplne zastrieť skutočnosť, ako sa to už stalo predtým. (more…)

Thomas Merton: Cargo kulty Južného Tichomoria

29/12/2009

Cargo kulty Južného Tichomoria

Takzvané Cargo kulty sa opakovane objavovali od čias kolonizácie medzi pôvodným obyvateľstvom Južného Tichomoria a v odlišných verziách v Afrike a Juhovýchodnej Ázii. Tieto vo svojej podstate mesianistické kulty názorne vyjadrujú hlboko narušené náboženské vedomie domorodcov, čeliacich prudko sa meniacemu svetu. Odhaľujú ich smutné a niekedy aj tragické úsilie prispôsobiť sa kultúre, zavedenej bielym kolonializmom. Z našej perspektívy takzvaného moderného sveta sa nám tieto kulty môžu zdať byť exotickými a často bizarnými systémami ritualizovaného správania. Pokúsim sa však ukázať, že namiesto odsudzovania Cargo kultov ako nezmyselného a pomýleného primitivizmu by sme sa mali pýtať nás samých, či niektoré naše vlastné, západné spoločenské a politické hnutia v skutočnosti nie sú veľmi podobné Cargo kultom, hoci v sofistikovanejšej, menej naivnej podobe. A mali by sme skúmať, či nám úsilie pochopiť tieto kulty nepovie niečo dôležité, nie o domorodcoch, ale o nás samých. Najprv však treba vysvetliť, čo to Cargo kulty sú. (more…)