Archive for the ‘Hudba’ Category

Hudba

19/06/2016

ciurlionis3

Poznámky o hudbe

Ilustrácie: Mikalojus Konstantinas Čiurlionis

 

(more…)

Zornology 2011

07/03/2012

Zornológia II: prehľad albumov, ktoré vydal John Zorn v roku 2011

(more…)

Zornology

25/02/2011

 

Zornológia I: prehľad albumov, ktoré vydal John Zorn v roku 2010

(more…)

Hudobný zápisník

03/09/2010

Peter Zagar: Apocalypsis

Zbožné túžby po významných osobnostiach usvedčuje z naivity aj fakt, že keď ich aj máme, neznamená to vôbec nič. Nanajvýš sa ozve nostalgická ozvena o nedocenení pri príležitosti úmrtia. Na Slovensku sa vlastne sláva ušla len Mariánovi Vargovi a čiastočne Vladimírovi Godárovi.

Peter Zagar patrí k silnej hudobnej generácii, ktorá ešte zažila aj prednovembrový underground a ktorú november 89 zastihol v aktívnom veku. Peter Zagar, Martin Burlas či Daniel Matej komponovali, koncertovali, nahrávali, zakladali skupiny, organizovali festivaly, publikovali či prekladali. Bola to sľubná generácia s možnosťami i chuťou niečo robiť, ale akoby sa nestalo takmer nič. Ignorancia spoločnosti, alebo zákonitosť undergroundu? (more…)

Hudobný zápisník

03/09/2010

The Plastic People of the Universe: Líně s tebou spím, Maska za maskou

S novými albumami, prípadne novými začiatkami legendárnych skupín je to ťažké. A Plastic People of the Universe nejakou legendou sú. Po smrti dvorného textára Egona Bondyho a speváka a autora hudby Mejlu Hlavsu to už sľubne nevyzeralo. Ostatní členovia mali svoje projekty, Vratislav Brabenec žil v Kanade a vzájomné vzťahy boli napäté. Po takmer dvadsiatich rokoch však Plastici nahrali dva albumy, opäť koncertujú a sú v životnej forme. (more…)

Stravinskij v jazze

29/03/2010

Alice Coltrane – Hubert Laws – Don Sebesky

Prelínanie žánrov je jedným z najcharakteristickejších rysov hudby posledného storočia. Zo všetkých možných kombinácií si tento text vybral prienik vážnej hudby do jazzu, a ešte konkrétnejšie, jazzové úpravy Stravinského Svätenia jari. Svätenie je emblematická kompozícia modernej vážnej hudby: asi najvýraznejšie stelesnila prechod medzi starou a novou hudbou a je asi najvýraznejším logom na vlajkách avantgárd. Odzrkadľovala nové smery hudby, ktoré prídu po nej, a množstvu hudobníkov umožnila uvidieť ich vlastné smerovanie. Je to zároveň jedna z kompozícií, ktorých revolučný zvuk nezostarol. Svojim robustným zvukom, jednoduchými figúrami, rýchlym tempom a temnými farbami by sa podľa mňa hodila aj na rockové úpravy. Poznám však len tri jazzové úpravy.

(more…)

John Coltrane

27/03/2010

John Coltrane (encyklopedické heslo)

Coltraneova hudba je o postupnom uvoľňovaní tradičného jazzového hrania – melódia a akordy sa hrajú stále voľnejšie a prestávajú sledovať melodickú líniu, ale slúžia výrazu, expresivite zvuku i kompozície, odohrávajúcej sa priamo v čase, v čoraz voľnejšej improvizácii. Coltrane sa presunul od výpovede skladby k výpovedi hudobníka, čím podčiarkol najvlastnejšiu podstatu jazzu; vyhol sa estetike a technickej exhibícii a sústredil sa na to, aby čo najbezprostrednejšie vyjadril svoj vzťah k životu a Bohu. Jeho výpoveď je z tých, pri akých sa kričí, a to je charakteristika jeho hrania. Postupne uvoľňuje pravidlá v prospech vyjadrenia, svoje modálne hranie rozpustí na opakovanie tónov a rozkladá melódiu na jednoduché frázy, čím ale hudba získava na nástojčivosti a obohacuje sa o rozmer osobnej výpovede. To, čo sa očisťuje, je sám Coltrane, takže kým mnohí iní hudobníci sa zahaľovali do nových štýlov a nových zvukových polôh, on smeroval k sebe samému, k svojej podstate, do seba – a z jeho skladieb vystupuje do popredia stále viac plná a nezameniteľná prítomnosť hudobníka na pódiu, takže kým mnohé z jeho skorších kompozícií sú dnes štandardnou výbavou jazzových hráčov, prerábať jeho neskoršie skladby ani nemá zmysel – lebo je v nich on, nástojčivo a neodmysliteľne prítomný, sám svojou hudbou.

(more…)

Bartók, Stravinskij, Debussy (Marginálie)

14/02/2010

Bartók priniesol do hudby napätie, ktoré možno vnímať ako intelektuálny prvok v hudbe. Postupnosti jeho tónov už nie sú plynulé a ľahké ako v hudbe pred ním – je v nich akási diskontinuita, váhanie a rozhodnutie, vstup vôle, akoby namiesto hudby samej ako nejakej „objektivity“ vystupoval do popredia autorský, ľudský, vedomý princíp. Táto diskontinuita, jemný nesúlad a dôraz na štruktúru ho spája so Stravinským. (more…)

Arvo Pärt

29/01/2010

O hudbe estónskeho skladateľa sa hovorí, že osciluje okolo ticha, ktoré je jej nosným princípom. Myslím si, že to nie je presné – na mňa Pärt vždy pôsobil ako vzdelaný skladateľ a vzdelaný veriaci, pristupujúci k téme cez tradíciu, teda i k Bohu cez liturgiu a k viere cez cirkevné pravdy; Pärt je skôr vzdelaným mníchom než prostým veriacim, hovorí latinsky a slovami Písma. Nie je natoľko spontánny, aby dosiahol ticho – zaujíma ho skôr vznešenosť a osciluje okolo mlčania. Prirodzené ticho počuť u Góreckého – to jeho hudba sa dotýka ticha; Pärt je jemný, Górecki nežný; Pärt je vznešený, Górecki ľudský. Pärtova hudba je skôr pre ducha než pre dušu, čo nie je negatívom – ale predsa len to nie je ticho, srdce ani duša, čo je v jeho hudbe primárne. Presvedčil ma až album Litany (ECM New Series, 1996), kde som prvýkrát pocítil v jeho hudbe aj tento náboj.

(more…)

Igor Stravinskij

29/12/2009

Igor Stravinskij

Igor Stravinskij (1882 – 1971) je pre mňa stelesnením klasickej hudby. Klasickej aj vo význame úplného základu a pomyselného stredu, ktorý vymedzuje póly. Nie je veľa hudby, ktorú som počúval, keď som mal osemnásť a ktorú počúvam aj dnes, ale Stravinskij do nej patrí.

Niekedy uvažujeme, čo by sme asi tak pustili Bachovi alebo Mozartovi, keby sa dnes zaujímali o hudbu našej epochy: nad mnohým by mohli mávnuť rukou, mnohé by ich mohlo rozladiť. Stravinskij by nemusel byť zlou voľbou. Programovo tvoril svoju hudbu tak, že všetko nové i vyslovene avantgardné staval na tradícii, nikdy neopustil klasický hudobný jazyk a pokúsil sa vytvoriť plynulý prechod medzi minulosťou a 20. storočím. Neuznával experiment pre experiment: všetko nové malo mať svoj význam, cieľ a obsah. Neuznával slepé uličky, ale schodiská: plynulosť prechodu medzi minulosťou a budúcnosťou. Používal jazyk, ktorému by napriek novému obsahu rozumeli aj starí majstri. Svoje diela naviazal Stravinskij najpevnejšie na hudobné kritériá, na istý etalón vkusu: preto sú zrozumiteľné aj z minulosti, aj z budúcnosti. Svätenie jari bolo zaujímavé v čase svojho vzniku, rovnako zaujímavé je aj dnes. Otázka vkusu: Stravinskému sa podarilo všetky svoje diela dokonale izolovať od romantizmu, od patetickosti, sentimentality, sladkosti – aj v tých lyrických polohách. Tento základný predpoklad vkusu nebol taký samozrejmý: preto sa v súvislosti s jeho prvými skladbami hovorilo o dehumanizácii či strojovosti umenia. Stravinskij pritom študoval u Rimského-Korsakova a vysoko si cenil Čajkovského či Verdiho – ich vplyv však v jeho diele vôbec necítiť, na rozdiel od Rachmaninova či Prokofijeva. Klasika z neho robí aj to, že jeho tvorivé obdobie sa podstatne kryje s trvaním 20. storočia. Tvoril veľa, dlho a vo vzácne vyrovnanej kvalite bez výrazných kvalitatívnych výkyvov či kríz. Pre mňa je Stravinskij klasickým etalónom vkusu natoľko, že by ho mal podľa môjho názoru poznať každý, kto sa chce nejakým spôsobom venovať hudbe: a to akémukoľvek žánru. Stravinským a z neho odvodeným vkusom možno premeriavať akýkoľvek hudobný žáner.

(more…)