Archive for the ‘Hudba’ Category

Sound tracks

16/01/2022

Peking – Rachiv – Skalka

Sleepy Motion – Cyminology – Alexandre Rabinovitch

(more…)

Hudba

19/06/2016

ciurlionis3

Poznámky o hudbe

Ilustrácie: Mikalojus Konstantinas Čiurlionis

 

(more…)

Zornology 2011

07/03/2012

Zornológia II: prehľad albumov, ktoré vydal John Zorn v roku 2011

(more…)

Zornology

25/02/2011

 

Zornológia I: prehľad albumov, ktoré vydal John Zorn v roku 2010

(more…)

Hudobný zápisník

03/09/2010

Peter Zagar: Apocalypsis

Zbožné túžby po významných osobnostiach usvedčuje z naivity aj fakt, že keď ich aj máme, neznamená to vôbec nič. Nanajvýš sa ozve nostalgická ozvena o nedocenení pri príležitosti úmrtia. Na Slovensku sa vlastne sláva ušla len Mariánovi Vargovi a čiastočne Vladimírovi Godárovi.

Peter Zagar patrí k silnej hudobnej generácii, ktorá ešte zažila aj prednovembrový underground a ktorú november 89 zastihol v aktívnom veku. Peter Zagar, Martin Burlas či Daniel Matej komponovali, koncertovali, nahrávali, zakladali skupiny, organizovali festivaly, publikovali či prekladali. Bola to sľubná generácia s možnosťami i chuťou niečo robiť, ale akoby sa nestalo takmer nič. Ignorancia spoločnosti, alebo zákonitosť undergroundu? (more…)

Hudobný zápisník

03/09/2010

The Plastic People of the Universe: Líně s tebou spím, Maska za maskou

S novými albumami, prípadne novými začiatkami legendárnych skupín je to ťažké. A Plastic People of the Universe nejakou legendou sú. Po smrti dvorného textára Egona Bondyho a speváka a autora hudby Mejlu Hlavsu to už sľubne nevyzeralo. Ostatní členovia mali svoje projekty, Vratislav Brabenec žil v Kanade a vzájomné vzťahy boli napäté. Po takmer dvadsiatich rokoch však Plastici nahrali dva albumy, opäť koncertujú a sú v životnej forme. (more…)

Stravinskij v jazze

29/03/2010

Alice Coltrane – Hubert Laws – Don Sebesky

Prelínanie žánrov je jedným z najcharakteristickejších rysov hudby posledného storočia. Zo všetkých možných kombinácií si tento text vybral prienik vážnej hudby do jazzu, a ešte konkrétnejšie, jazzové úpravy Stravinského Svätenia jari. Svätenie je emblematická kompozícia modernej vážnej hudby: asi najvýraznejšie stelesnila prechod medzi starou a novou hudbou a je asi najvýraznejším logom na vlajkách avantgárd. Odzrkadľovala nové smery hudby, ktoré prídu po nej, a množstvu hudobníkov umožnila uvidieť ich vlastné smerovanie. Je to zároveň jedna z kompozícií, ktorých revolučný zvuk nezostarol. Svojim robustným zvukom, jednoduchými figúrami, rýchlym tempom a temnými farbami by sa podľa mňa hodila aj na rockové úpravy. Poznám však len tri jazzové úpravy.

(more…)

John Coltrane

27/03/2010

John Coltrane (encyklopedické heslo)

Coltraneova hudba je o postupnom uvoľňovaní tradičného jazzového hrania – melódia a akordy sa hrajú stále voľnejšie a prestávajú sledovať melodickú líniu, ale slúžia výrazu, expresivite zvuku i kompozície, odohrávajúcej sa priamo v čase, v čoraz voľnejšej improvizácii. Coltrane sa presunul od výpovede skladby k výpovedi hudobníka, čím podčiarkol najvlastnejšiu podstatu jazzu; vyhol sa estetike a technickej exhibícii a sústredil sa na to, aby čo najbezprostrednejšie vyjadril svoj vzťah k životu a Bohu. Jeho výpoveď je z tých, pri akých sa kričí, a to je charakteristika jeho hrania. Postupne uvoľňuje pravidlá v prospech vyjadrenia, svoje modálne hranie rozpustí na opakovanie tónov a rozkladá melódiu na jednoduché frázy, čím ale hudba získava na nástojčivosti a obohacuje sa o rozmer osobnej výpovede. To, čo sa očisťuje, je sám Coltrane, takže kým mnohí iní hudobníci sa zahaľovali do nových štýlov a nových zvukových polôh, on smeroval k sebe samému, k svojej podstate, do seba – a z jeho skladieb vystupuje do popredia stále viac plná a nezameniteľná prítomnosť hudobníka na pódiu, takže kým mnohé z jeho skorších kompozícií sú dnes štandardnou výbavou jazzových hráčov, prerábať jeho neskoršie skladby ani nemá zmysel – lebo je v nich on, nástojčivo a neodmysliteľne prítomný, sám svojou hudbou.

(more…)

Bartók, Stravinskij, Debussy (Marginálie)

14/02/2010

Bartók priniesol do hudby napätie, ktoré možno vnímať ako intelektuálny prvok v hudbe. Postupnosti jeho tónov už nie sú plynulé a ľahké ako v hudbe pred ním – je v nich akási diskontinuita, váhanie a rozhodnutie, vstup vôle, akoby namiesto hudby samej ako nejakej „objektivity“ vystupoval do popredia autorský, ľudský, vedomý princíp. Táto diskontinuita, jemný nesúlad a dôraz na štruktúru ho spája so Stravinským. (more…)

Arvo Pärt

29/01/2010

O hudbe estónskeho skladateľa sa hovorí, že osciluje okolo ticha, ktoré je jej nosným princípom. Myslím si, že to nie je presné – na mňa Pärt vždy pôsobil ako vzdelaný skladateľ a vzdelaný veriaci, pristupujúci k téme cez tradíciu, teda i k Bohu cez liturgiu a k viere cez cirkevné pravdy; Pärt je skôr vzdelaným mníchom než prostým veriacim, hovorí latinsky a slovami Písma. Nie je natoľko spontánny, aby dosiahol ticho – zaujíma ho skôr vznešenosť a osciluje okolo mlčania. Prirodzené ticho počuť u Góreckého – to jeho hudba sa dotýka ticha; Pärt je jemný, Górecki nežný; Pärt je vznešený, Górecki ľudský. Pärtova hudba je skôr pre ducha než pre dušu, čo nie je negatívom – ale predsa len to nie je ticho, srdce ani duša, čo je v jeho hudbe primárne. Presvedčil ma až album Litany (ECM New Series, 1996), kde som prvýkrát pocítil v jeho hudbe aj tento náboj.

(more…)