Mimochodom

(Na margo žurnalistu)

 

Mimochodom, zaregistroval som teraz už pravidelný výskyt istého žurnalistu v serióznych médiách. Slovám „pravidelný výskyt“ je možné dať rôzny obsah: rehabilitácia? akceptovanie? záujem? Žurnalista samotný by mohol použiť slovo úspech. Ja si, mimochodom, myslím, že v jeho osobe a v jeho pôsobení sa koncentruje množstvo negatívnych vecí.

Tento žurnalista stojí za projektom podľa mňa najškodlivejšieho webu u nás, ktorý roky ponúka za zdaním alternatívnosti nedospelú naivitu v nenávistnom prevedení; medzitým sa stihlo kompromitovať jeho legitimizovaním množstvo osobností. Tento žurnalista sa sústreďuje na ostrú kritiku, no reprezentuje veľmi presne ten typ ľudí, ktorí nedokážu vygenerovať nijakú fungujúcu alternatívu, ten typ ľudí, ktorí stelesňujú aj mocenské ambície, no nikdy ich nenaplnili v normálnych demokratických pomeroch. Ako autor produkuje chybné, neuzavreté, nič neriešiace texty, kedykoľvek má od nasrdenosti prejsť k analýze a k čomukoľvek konštruktívnemu, vrátane výstavby myšlienky. Ako publicista produkuje zámerne arogantnú, konfliktnú atmosféru, ktorá je ďaleko za hranicou angažovanosti či sarkazmu. Svojho času sa nezvyčajne kriticky zameral na šéfredaktora, pre ktorého kedysi písal a potom sa usiloval dosiahnuť obdobnú pozíciu v televízii a v médiách – čo sa mu, mimochodom, konečne darí. Ako človek má neprekonateľnú charizmu narcizmu, sebaštylizácie a afektu, čo však môže byť len môj subjektívny problém. Ako verejne pôsobiaci žurnalista skrátka predstavuje problém – vtelený aj do génov spomenutého webu – neúmerne predĺženej nedospelosti. Nasrdenosť, vulgárnosť, viera v oprávnenosť svojej agresivity, neohraničená kritika pomerov, odpor k akýmkoľvek autoritám, absencia pokory, ale i triezveho rozumu, neúmerný vklad vlastnej psychológie do svojho verejného zmýšľania a publikovania – to všetko sú znaky dospievajúceho chlapca bez dobrej výchovy, ktorého je možné blahosklonne ignorovať. Verejná akceptácia človeka, ktorý vedome stojí na strane neslušnosti a ktorý verejne šíri chybné myslenie – nie presvedčenie, ale proste chybnú hodnotovú i logickú argumentáciu – je však čosi iné. Človek cíti, že istým osobnostiam verejná akceptácia neprináleží a že je vlastne horšia, než môže byť osobnosť samotná. (Mimochodom, v tejto skupine hrajú u nás prím ľudia s právnickým vzdelaním.)

Mimochodom, voči akceptovaniu svojho mladšieho kolegu sa ohradil aj Peter Schutz: (Schutzov týždeň)

 

 

Mimochodom (O chôdzi pomimo)

Mimochodom (O pirátstve)