Ostrovné zápisky

Kruhový denník, 15. apríl 2016

Piatok 15. apríl 2016

 

Existujú rôzne spôsoby čítania: možno si vziať knihu do postele a čítať; knihy si možno vziať na stôl a tým ich čítať pracovne, kombinovať medzi sebou, komentovať ich vlastným písaním, prepájať čítanie s aktom písania; knihu si možno vziať so sebou do záhrady, možno ju vziať niekam – nie ako doplnok cesty, ale ako cieľ cesty – vyjsť kvôli nej na vrchol kopca, na morský breh, na posed v lese, spraviť putovanie súčasťou čítania (čítanie ako rituál); knihu si možno vziať so sebou na cesty ako vyvoleného spoločníka; za pomyselné absolutórium sa považuje vziať si knihu na opustený ostrov.

 

Otázka, akú knihu by sme si vzali na opustený ostrov, je klišé pre svoje používanie, ale aj preto, že znamená svoj opak; všetko, čo sa týka pustého ostrova, je vecou intimity a mlčania – ako možno v médiách hovoriť o tom, čo sa deje na pustom ostrove, ktorý je opakom médií? Otázka vyvracia pustý ostrov.

 

Akú knihu o pustom ostrove by ste si prečítali?

O akom pustom ostrove by ste si prečítali knihu?

O akom pustom ostrove by ste napísali knihu?

 

Akú knihu by ste napísali na pustom ostrove?

Mohla by to byť kniha o pobyte na ostrove; kniha o ostrove; kniha o sebe; kniha o svete tam, mimo ostrova; kniha o ľuďoch alebo o samote; kniha o Bohu; žiadna kniha.

 

Vždy som bol presvedčený, že každý človek by mal určité obdobie svojho života stráviť v úplnej samote, na pustom ostrove. V istom zmysle je náš život vyhýbaním sa pustému ostrovu. Keď Pascal písal o tom, že všetko naše nešťastie pochádza z neschopnosti obsedieť v prázdnej izbe, mohol napísať “pustý ostrov” namiesto “prázdna izba”. Pustý ostrov je metaforou pre náš vzťah ku knihám a k sebe. Pre prečítanie niektorých kníh potrebujeme pustý ostrov (a nedopriali sme si ho); pre napísanie niektorých kníh (všetkých kníh) potrebujeme pustý ostrov (a preto sme ich nenapísali). Proust ležiaci na svojom pustom ostrove (a píšuci o “svete tam”). Spisovatelia obývajú pustý ostrov. Preto sú takí nevrlí: sú to divosi, domorodci, ktorí nepoznajú civilizáciu, prípadne stroskotanci.

 

Desert Island, mnohovýznamovosť tohto spojenia. Island ako ostrov a ako Island (a ako “is land”); desert ako opustený, ako púštny a ako dezert, sladká odmena. Vzácnosť.

 

Pustý – opustený – pustiť – púšť. “Opustiť” – urobiť z niečoho pustinu, pustatinu. “Puszta”. A čo spravíme, keď opustíme pustatinu, keď opustíme púšť?

 

Ostrov pustatiny (v mori civilizácie).

 

Ku ktorej knihe by ste si vzali pustý ostrov?

 

Každá kniha je pustý ostrov a keď o nej hovoríme a píšeme, keď ju chválime či haníme, spájame s inými knihami a interpretujeme, berieme ju z pustého ostrova. Do civilizácie.

 

Skutočný denník, myslia si niektorí, je knihou pustého ostrova.

Akonáhle knihu dopíšeme a dáme ju medzi ľudí, rušíme jej pustý ostrov, odnášame ju z ostrova.

 

Na aký pustý ostrov by ste si vzali túto knihu?

 

Deti, keď im rozprávate o ostrovoch a svetadieloch, sa vás nakoniec vždy spýtajú (alebo to skôr skonštatujú): takže aj my vlastne žijeme na veľkom ostrove, my všetci žijeme na ostrove. Všetko je vlastne rôzne veľký ostrov.

Rôzne opustený.

 

Sú knihy, ktoré by nikdy nemohli byť napísané na pustom ostrove.

 

Ľudia, ktorí by nikdy nemohli žiť na pustom ostrove.

 

“Pusť ma” – sprav ma pustým, opusteným.

Pascal nám radí: žiť v sebe ako na pustom ostrove; stať sa vedomým, skúmajúcim obyvateľom seba samého. Čitateľom. Pisateľom. Seba.

 

Každý ostrov treba objaviť.

 

Slovo ostrov v sebe nesie zároveň slovo more (opačne to neplatí); ostrovom je len vďaka moru. Je medzerou v medzere. More podľa Hegela civilizácie nerozdeľuje, ale spája.

 

Aj každá rodina sa stáva čímsi ako ostrovom (ale už nie pustým), zvrchovaným územím, klanom domorodcov, ktorí majú svoj jazyk, svoje zvyky, svoj humor. Aj tu vzniká kniha, rodinná kronika, spoločne zdieľané príhody, udalosti, anekdoty. Spomienky.

 

Keď o niekom hovoríme, že sa opustil, máme tým na mysli: opustil pustatinu, ktorú mal obývať. Opustil svoj pustý ostrov. Prestal byť jeho zvrchovaným pánom.