George Orwell: O pití čaju
Ak sa pokúsite nájsť heslo „čaj“ v prvej kuchárskej knihe, ktorá je poruke, pravdepodobne zistíte, že tam o ňom nie je žiadna zmienka; alebo prinajlepšom nájdete niekoľko riadkov veľmi stručných pokynov, ktoré však neposkytujú odpovede na niekoľko najzásadnejších otázok.
Čo je zvláštne nielen preto, že čaj patrí medzi tých niekoľko základných pilierov našej kultúry, ako aj kultúry Írska, Austrálie a Nového Zélandu, najmä však preto, lebo ideálny spôsob prípravy čaju býva predmetom vášnivých debát.
Keď si zosumarizujem svoj vlastný postup na ideálnu šálku čaju, dospejem k nie menej než jedenástim zásadným bodom. Azda pri dvoch z nich dospejeme k všeobecnému konsenzu, prinajmenšom štyri ďalšie sú však mimoriadne sporné. Toto je mojich jedenásť zásad, pričom každú z nich považujem za principiálnu:
– Predovšetkým by malo ísť o indický alebo cejlónsky čaj. Čínske čaje majú prednosti, ktoré v dnešnej dobe netreba brať na ľahkú váhu – sú cenovo výhodné a dajú sa piť bez mlieka – nie sú však dostatočne stimulujúce. Človek sa po nich necíti byť múdrejší, odvážnejší či optimistickejší. Každý, kto použije povzbudzujúce spojenie „šálka dobrého čaju,“ má na mysli čaj indický.
– Za druhé, čaj by mal byť pripravovaný v malých dávkach – to značí v čajníku. Čaj z termosky je vždy bez chute, kým vojenský čaj, uvarený v kotli, chutí po mastnote a čistiacich prostriedkoch. Čajník by mal byť porcelánový alebo kameninový. Čajníky zo striebra alebo zo zliatiny Britannia1) kazia čaj a smaltované sú ešte horšie; na počudovanie však cínové2) čajníky (dnes už zriedkavé) nie sú také zlé.
– Za tretie, čajník by mal byť predhriaty. Lepšie je nahriať ho na platni, než použiť klasickú metódu, totiž vypláchnuť ho horúcou vodou.
– Za štvrté, čaj by mal byť silný. Na litrový čajník, doliaty takmer po okraj, sa hodí šesť polievkových lyžíc čaju. V čase, keď je všetko na prídel, sa táto miera nedá splniť každý deň v týždni, no mám za to, že jedna šálka silného čaju je lepšia, než dvadsať slabých. Správni milovníci čaju nielenže majú radi silný čaj, ale majú ho radi z roka na rok o trochu silnejší – čo je fakt, zohľadnený v extra prídelových dávkach pre dôchodcov.
– Za piate, čaj by mal byť nasypaný priamo do čajníka. Žiadne sitká, sáčky či iné vynálezy uväzňujúce čaj. V niektorých krajinách majú čajníky zabudované sitká na zachytávanie čajových lístkov, ktoré sú považované za škodlivé. V skutočnosti možno skonzumovať značné množstvá čajových lístkov bez ujmy na zdraví, a ak čajové lístky neplávajú voľne v čajníku, nikdy sa správne nevylúhujú.
– Za šieste, s čajníkom sa má ísť ku konvici s vodou, nie naopak. Voda by mala v okamihu zalievania čaju vrieť, čo značí, že by mala byť nad plameňom, keď ju prelievame. Niektorí k tomu dodávajú, že zalievať by sa malo len vodou, ktorá práve začala vrieť, ja som v tom však nikdy žiaden rozdiel nezaregistroval.
– Za siedme, po zaliatí by sa mal čaj zamiešať, presnejšie, poriadne čajníkom zakrúžiť a potom nechať lístky voľne sa usadiť.
– Za ôsme, čaj by sa mal piť zo správnej šálky, čiže z vysokej šálky valcového tvaru, a nie z nízkej, plytkej šálky. Do takejto šálky sa zmestí väčší objem a v nízkych šálkach je čaj vždy napoly studený ešte predtým, než si z neho človek riadne odpije.
– Za deviate, predtým, než si do čaju nalejeme mlieko, treba z mlieka zliať smotanu. Príliš smotanové mlieko dáva čaju mdlú chuť.
– Za desiate, do šálky lejeme ako prvý čaj. Tento bod je jeden z najspornejších; azda v každej britskej rodine jestvujú dve čajové školy, líšiace sa v pohľade na tento problém. Tí, čo lejú najprv mlieko, môžu predložiť dostatočne silné argumenty, domnievam sa však, že ja disponujem jedným nepriestrelným argumentom. A to, že keď nalejeme najprv čaj a dolievame doň mlieko, môžeme tak presne regulovať množstvo mlieka v čaji; zatiaľ čo pri druhom spôsobe sa ľahko stane, že nalejeme mlieka priveľa.
– A napokon, čaj – pokiaľ ho nepijeme na ruský spôsob – by sa mal piť bez cukru. Uvedomujem si, že v tomto zastupujem výraznú menšinu. Ako sa však môžete nazývať pravými čajomilmi, ak chuť čaju ničíte cukrom? Je to to isté, ako nasypať si doň korenie alebo soľ. Čaj má byť trpký, tak ako má byť trpké pivo. Ak si ho osladíte, nevychutnávate si už čaj, ale cukor; nápoj veľmi podobnej chute si môžete pripraviť tak, že si cukor rozpustíte v obyčajnej horúcej vode.
Niektorí ľudia budú namietať, že oni nemajú radi samotný čaj, ale pijú ho len preto, aby sa zohriali a nabudili a že cukor potrebujú na to, aby potlačili chuť čaju. Týmto pomýleným ľuďom odpovedám: skúste piť nesladený čaj dajme tomu dva týždne a je veľmi nepravdepodobné, že si potom ešte niekedy zatúžite kaziť čaj sladením.
Tieto zásady nielenže odhaľujú polemiky spojené s pitím čaju, ale zároveň názorne ukazujú, akou precíznou záležitosťou sa pitie čaju stalo. Okrem toho jestvuje celá záhadná etiketa obklopujúca šálku s čajom (prečo sa napríklad považuje za neslušné piť čaj z podšálky?) a veľa by sa dalo popísať o podradnom využívaní čajových lístkov, napríklad pri veštení, predpovedaní príchodu návštevy, kŕmení králikov, liečení rán a zametaní podlahy. Stojí za to dbať aj na také detaily, ako je predhriatie čajníka a zalievanie skutočne vriacou vodou, aby si človek mohol byť skutočne istý, že zo svojho prídelu vyžmýkal dvadsať skutočne dobrých šálok silného čaju a že so svojimi dvomi uncami čaju dobre a poctivo naložil.
Dalfar 
Pridaj komentár