Kruhový denník: jún 2021

(Ilustrácie: Susanna Bauer)

Štvrtok 3. jún 2021

Je najzelenšia časť roka, ticho snežia topole, biele páperie pláva na tmavej vode ako pohyblivá hviezdna obloha, na ktorú hľadím z mosta. Nad hviezdnou hladinou zhára nebo v jasnej oranžovej, je záveterne tichý večer, v ktorom sa nič nemusí diať a ani sa neudeje.

Čítať možno najrôznejšími spôsobmi, napríklad sústredene len jednu knihu, stať sa jej čistým zrkadlom a nechať ju rozrásť sa v sebe, zreagovať a rozviť jej slová vo svojom vnútri, pozorne v nej čítať seba. Alebo čítať mozaikovo a prerývane rýchlym dychom všetko, básne a eseje, brať si vety a obrazy, prechádzať z knihy do knihy a v rýchlej koláži zabúdať, ktorá veta je odkiaľ, jesť z kníh hltavo a s chuťou. Záleží od obdobia, kníh a čitateľov, ale nejestvuje jediný a správny spôsob, tak ako nejestvuje nesprávny spôsob čítania. Čítame, aby sme sa inšpirovali, aby kniha pohla niečo v nás a to sa môže udiať rôznymi spôsobmi – môžeme si uvedomiť, ako málo toho vieme, môžeme pochopiť, že stačí stíchnuť, spoľahnúť sa len na seba a sám so sebou kráčať lesom, môžeme sa vybrať do knižnice a vystaviť sa spletitej reči kníh, koncentrovať sa na ostré kontúry niekoľkých slov ohraničených presným tichom, alebo sa hedonisticky pustiť po prúde reči. Neexistuje jediný spôsob ako sa inšpirovať a nadchnúť, výlučný spôsob, akým kráčať krajinou textu.

Arvo Pärt: koľko ticha dokáže dostať do hudby.

Sobota 5. jún 2021

Rozsudok: odsudzuje sa na slobodu!

Všetci sme určitou verziou doktora Watsona.

Veta, ktorej sa snažíš porozumieť, ale nedarí sa ti to. Po určitom čase – môžu to byť celé roky – je pre teba zrozumiteľná. Nedosiahol si to úporným premýšľaním a lúštením významu tejto vety; jednoducho si sa vo svete menil a zdokonaľoval natoľko, že keď si po kľukatej ceste pristúpil znova k tej istej úlohe, už si ju zo svojej novej pozície videl z nadhľadu, ktorý ti umožnil chápať.

Budúcnosť: zdá sa byť niečím, na čo nemáme dosah, čo neurčito spočíva v diaľke, a predsa ju fatálne meníme a determinujeme svojou prítomnosťou – z tohto poznania sa zrodil pojem osudu.

Streda 9. jún 2021

Streda 9. jún, nenápadný a do seba skrytý dátum uprostred týždňa s júnovou bezstarostnou oblohou, v ktorej modrom prázdne ticho žiari symbol nenápadnosti sveta. A ja v tieto dni po príchode z práce beriem psa, sadám do auta a odchádzam, kráčame krajinou s modrou pokojnou oblohou a zelenými, vo vetre rozvlnenými korunami stromov v najväčšej bezstarostnosti roka, v záhybe času, keď leto nikým neohlásené je už úplne potichu tu, zbierame bylinky, sedíme a čítame v tieni stromov alebo na rúbanisku sediac na pníku, počúvame brechot srncov a pozorujeme srny a zajace, krúžiace dravce a tisícky hmýriacich sa červíkov na mŕtvom muflónovi, nazeráme za neviditeľný závoj všednosti do víriacich hlbín sveta a myslíme na to, ako mestský a čisto ľudský priestor upriamuje našu pozornosť na fyzické a obmedzené tu a teraz vecného sveta všednosti, v ktorého konečnosti možno vidieť a čakať len už videné, zatiaľ čo v prírode sa už v prostej prechádzke lesnou cestou ocitáme v kozme s jeho vnútorným aj vonkajším nekonečnom zahrnutom vo všetkom, čo okolo seba vidíme.

Piatok 11. jún 2021

Všetko nové považovať za verziu predchádzajúceho ušetrí veľa síl.

Dielo pozostávajúce len z otázok. Akých otázok?

Strach pochádza z otázok, nie z odpovedí.

Okamih pravdy: ocitnúť sa o trochu mimo seba.

Piatok 18. jún 2021

Vôňa pokosenej trávy v teplom podvečeri pri jazde na bicykli: pevnina prázdnin.

Každú knihu umiestňujeme ako hviezdu na nočnú oblohu, len niektoré z nich sú jasné a viditeľné, niektoré vytvárajú celky súhvezdí, akokoľvek malé, obsadzujú doposiaľ tmavé a pusté územie. Niektoré sotva na chvíľu zažiaria a iné poletia ako kométy. Vôbec si ich nemusíš všímať, ak nezdvihneš pohľad od zeme. V dnešných dobách sa už podľa ich polohy nemusíš orientovať. Ale toto hviezdne nebo stále dokáže udivovať a vzbudzovať bázeň.

Symbol, ktorého význam je iný symbol.

Konkrétna vec, ktorá odkazuje na symbol.

Predmet, ktorý odkazuje na sen.

Niekedy to nie je obsah, ale vibrácia posolstva, čo doručí odkaz.

Každodenná potreba zarezať do seba, preniknúť do tkanív; poznaním, zážitkom, bolesťou, drogami, odkryť tú temnú časť vesmíru, ktorá nás zaujíma: to, čo tkvie v temnote nás samých.

Sobota 19. jún 2021

Na jasnomodrej oblohe sa vyníma mohutná, práve rozkvitajúca lipa, v nehybnom júnovom dopoludní sa bez prestania rozlieha vtáčí spev a neviditeľné vlny prázdna obmývajú toto pobrežie nekonečna, takže táto sobotná záhrada pôsobí ako tajuplný sen, v ktorom sa nič nedeje. Od rána sedím za stolom pod starou slivkou, z okolitých záhrad doliehajú len zvuky rádia, šplechot vody v bazéne, zvuk kosačky, a jediné bytosti, ktoré vidím, sú hmyz a vtáky. Pijem zelený čaj a myslím na to, že Mojžiš previedol svoj ľud stránkami knihy; výbežky tejto púšte sú aj na doske môjho záhradného stola a aj tieto slová nie sú ničím iným než stopami blúdiacimi v dunách, ktoré rozmnožujú piesok okolo seba na ľudských mapách nekonečna.

Bezcieľna ruka na klavíri

vyhmatáva akordy prázdna,

zatiaľ čo v tichých záhradách

čosi hrá na vtákoch,

vyludzuje z nich výkriky piesní,

premena obrastá kameň,

slnko vrhá tieň

a obloha

filtruje prázdno.

Zabúdame na nič

vo veľkých dňoch leta.

Unavená tvár

vo veľkých dlaniach leta

budí sa do sna

zelená modrá

letnou záhradou prázdno

ticho pulzuje

Do večerných záhrad dolieha hudba z neďalekej akcie pri futbalovom ihrisku. Povinné jazdy takýchto kapiel, spôsob, akým vyhovieť vkusu – odrhovačky. Bolo by dobré určiť, kde vznikal folklór – typický kroj, dialekt, piesne – a kde sa len rozliezala všeobecne akceptovaná kultúra (odrhovačky nemajú svoju lokalitu, sú putovné ako všetko, čo reprezentuje všetkých a nikoho ako floskuly v jazyku – nik si ich netrúfne vyvesiť ako vlajku). Druhá úvaha: táto krajina bude za vodou, keď na dedinských akciách zaznie jazz alebo klasika. Hudobný nevkus nie je izolovaná, ale komplexná vlastnosť, ktorá o nás veľa prezrádza a súvisí aj s tým, koho si volíme, aké frázy a banality schvaľujeme vo verejnom priestore, čomu venujeme svoju pozornosť a priazeň, čo sme a čo nie sme ochotní prijať. Keď dedinské spoločenstvo akceptuje s pochopením jazzový koncert, akceptuje aj iné civilizačné idey na úrovni.

Civilizácia je založená na zdržanlivosti. Aj najbezbrehejšia tvorivosť, ktorú si povoľujeme v umení, je skrotená formou. Revoluční maliari začnú tým, že si precízne napnú plátno a ohraničia sa rámom obrazu, básnici sa obmedzia na slová. Revolucionári precízne sformujú svoje posolstvá a pripravia si prejavy, pankáči si dôkladne nagelujú svoje číra. Jan Steen sa sebaironicky naštylizuje do roly podvratného šaša a potom sa uzavrie do kompozície postáv zarámovaného obrazu. Víno je uzavreté do fliaš s etiketou.

Piatok 25. jún 2021

Tento rok je málo motýľov.

Aké vinné sa zdajú byť podobne nevinné vety, vyhýbajúce sa veľkým kontextom a predovšetkým spoločenským témam, vety, ktoré trpíme nanajvýš v poézii alebo v románoch, kde si ich môžeme dovoliť, lebo inak sa javia až nemorálne svojou absenciou moralizovania. Keby aspoň mäso alebo chlieb, ale motýle, ku ktorých absencii nie je ľahké zaujať jednoznačný postoj zo svojej politickej a svetonázorovej pozície, a dokonca ani z pragmatického hľadiska majiteľa záhrady. Ako zaujať spoločenský postoj k absencii motýľov? Je to teda vôbec možná téma? Nezabudli sme ešte na zaujímanie vlastných, o nič a nikoho sa neopierajúcich názorov, na čisto vlastné témy, ktoré sú len naše a nepotrebujeme ich zdieľať, presviedčať a nebojovať za nič a proti nikomu?

Ľudia sa radi sťažujú na počasie a stavajú sa pritom do pozície obete – napríklad v prípade sucha alebo chladu – a ani táto črta nie je niečím izolovaným, ale je prejavom komplexnejšej vlastnosti stávať sa obeťou okolností – politiky, ktorá sa deje ako niečo nezávislé od nás a našej vôle, pričom fatalizmus „tých hore“ odráža niečo z gréckej mytológie, v ktorej olympskí bohovia riadili osudy ľudí rovnako beztrestne podľa vlastných rozmarov; podobne sú na tom Slováci voči veľmociam, zamestnanci voči šéfom, žiaci voči učiteľom. Fatalizmus obete vidí neprajnosť počasia vo všetkých oblastiach a prideľuje si tak určitý štatút so svojimi výhodami – vlastnú moc nezávislú od vyššej moci, spoločenstvo slabých, ktorí sa už prostou sťažnosťou na počasie poznávajú, zbližujú a uzatvárajú spojenectvo voči nepriateľským silám. Slabí, ako si všimol Nietzsche, vytvárajú štruktúru paralelnej moci voči silným, takže vedľa seba bežia dve hry a každá má svojho víťaza.

Svet ako vôľa predstavenstva.

Čítanie o rokoch 1913 – 1918, o zlome storočí: Fllorian Illies si pre svoje dve knihy zvolil rok 1913 ako rok veľkých zmien v tieni Veľkej vojny, ktorú priamo nespomenie, ale je fatálne prítomná ako trpký ironický menovateľ pod zlom(k)ovou čiarou čitateľa, ktorý ešte nič nevie o tomto temnom bytí pod sebou, ktoré vykráti a vydelí všetky členy a pomenuje ich snahy v logike čitateľa a menovateľa každého zlomku. Modris Eksteins začína v roku 1913 a rovnako ironicky premieňa Svätenie jari na Svätenie vojny; jeho knižka je podobnou analýzou vektorov, ktoré lámali storočia a epochy, pričom tak ako Illies ukazuje, že všetko, čo sa počítalo, bolo premenou, cestou k budúcnosti cez popretie minulosti, veľkým škrtaním, zabíjaním otca. A Ernst Jünger, ktorý v týchto dňoch vyšiel hneď dvakrát: V bouřích ocele a Válečný deník, protagonista Illiesovej aj Eksteinsovej knihy vo vlastnom svedectve, ktorý sa tak ako Heidegger (v knihe Aleša Nováka) ocitá v pozícii lesného chodca nad mramorovými útesmi v novom spore nastupujúceho fašizmu a demokracie, teda niekoho osamelo kráčajúceho mimo dvoch táborov, ku ktorým sa nechce pridať, pretože prežil veľkú búrku, niekto v pozícii hrdinu antickej drámy, mimo dobro a zlo, kto si neosvojil náš naratív, že Veľká vojna bola obrovskou absurditou: všetko v Búrkach ocele možno čítať ako nezmysel, ako bezbrehé ničenie a zmar, ale Jünger sa voči tomu opevnil a to bola jeho zbroj lesného chodca, zbroj voči nezmyselnosti a ničote, ktorú Eksteins rozpoznal na oboch bojujúcich stranách (ak ich nebolo viac: Francúzov, Britov, Američanov alebo Turkov asi nemožno zlučovať pod rovnaké vlajky) – a pod týmto brnením nemohol byť Jünger iným ako osamelým, oddeleným lesným chodcom, krabom, ktorý v pancieri cúva od spoločnosti do hĺbok mýtického lesa.

Sobota 26. jún 2021

„Kdyby se nás někdo zeptal, co že jsme dělali celých těch dlouhých dvacet normalizačních let, můžeme klidně odpovědět: četli jsme.“ (Josef Kroutvor: Notes)

„Člověk si musí uspořádat svůj život tak bláznivě a nezvykle, tak legračně a nebezpečně, tak výstředně a pestře, jak jen to jde, pak ho život těší.“ (Ernst Jünger: Válečný deník)

Dozrievajúce lesné jahody, dnes prvé čerešne a moruše v tomto roku. Uprostred lesa a leta na bicykli, v smere samoty a oblakov. Dopoludnia texty, kosenie záhrady, obohnanie domu tichom a prácou, podvečer cesty do leta, noc s tichými hlasmi cudzincov.

Utorok 29. jún 2021

Denník je reportáž zo života, a túto žánrovosť možno zvýrazniť zápismi z rôznych miest – zo záhrady, kaviarenského stola, brehu rieky, povaly domu, alebo z rôznych časov – skorého rána, prázdneho dopoludnia, hlbokej noci. Prieskumy najosobnejšieho časopriestoru.

Kultúra ako priestor jednotlivca, spájanie nanajvýš ako synergický efekt tvorivosti – akonáhle k nemu dochádza kvôli presadzovaniu záujmov, znásobovaniu sily, boju, stáva sa pre mňa nesympatickým, antikultúrnym, či už je vedený sprava alebo zľava. Možno je niečo symptomatické v tom, že konzervatívci sú dnes takmer všetci vo vojne, rozlišujú spojencov, nepriateľov a zradcov, vidia všetkých v uniformách a kultúrny priestor je pre nich bojovým poľom. Cítia sa zahnaní do kúta, alebo sú ich hodnoty vždy vpísané do vlajky upevnenej na kopiju?

Streda 30. jún 2021

Sú dva typy ľudí – tí, ktorí postupujú do jasne stanovenej budúcnosti pridržiavajúc sa zábradlia zvyku, istoty a rituálu, takže ich zajtrajšok je vopred postavená a zariadená izba ako kópia včerajška, a tí, ktorých zajtrajšok je neurčitý priestor, nové územie, na ktoré vstupujú nasledujúc svoj sen. Títo druhí často stroskotávajú a stávajú sa terčom posmechu, keďže sen je neurčitý a často utopický, ale aj tak ich zavedie na neznáme miesta a najmä v atmosfére slobody a dobrodružstva. Často nemávajú rodinu a deti, lebo máločo tak presne a spoľahlivo rysuje pevné obrysy zajtrajška ako domácnosť a deti. Zaujímavé je pozorovať ten prechod od druhých k prvým, ktorý sa prihodí väčšine ľudí.

Ponechané len na pocit: staršie domy pôsobia lepšie, príťažlivejšie, hlbšie a sú krajšie a zaujímavejšie než novostavby; niečo podobné platí o oknách, očiach domov – staré okná sú neporovnateľne pôsobivejšie než nové, vymenené, sterilné, hoci aj na starých domoch. Naučiť sa rešpektovať minulosť si vyžaduje potlačiť vlastné ego a zmeniť perspektívu pohľadu: nevidieť zo seba, ale vidieť seba ako súčasť celku (preto je také presné slovo nadhľad).

Dnes dopisujem tento hrubý portugalský zápisník a doprajem si jeden z nenápadných pôžitkov: vyberanie nového zápisníka, do ktorého sa človek môže s chuťou pustiť.

(Ilustrácie: Susanna Bauer)

3 komentáre to “Kruhový denník: jún 2021”

  1. Roobz81 Says:

    25.6.- Najvtipnejší text aky som čítal za posledný rok…schuti som sa zasmial, uvolňujúco…vďaka za to.

  2. l...k Says:

    Arvo Pärt: koľko ticha dokáže dostať do hudby. – Dalfar má neskutočnú schopnosť postrehnúť a vyjadriť podstatu.
    A ešte jednu otázku z radu (možno) nečakaných: Kde v SR Dalfar kupuje zápisníky, do ktorých sa píše s pôžitkom?

    • dalfar Says:

      Akurát včera mi prišiel poštou jeden zápisník od istého českého časopisu ako darček. Pravdou je, že zápisníky si buď kupujem na cestách po svete, alebo ich dostávam darom, a už mám takú zásobu, že si vlastne žiadne nekupujem. Ale stále je inšpiratívne prichádzať s nejakými do kontaktu, naposledy som si obzeral ručne robené v Zuberci. Mám doma zbierku neprečítaných kníh a nezapísaných zápisníkov, takže po inšpiráciu už nemusím chodiť ďalej ako k vlastnej polici…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: