Henry David Thoreau: Z denníkov

Nebo je vnútorným priestorom. Dobrí ľudia nemusia cestovať ďaleko. (26.12.1841)

Vždy ma zarážala sila a vášeň štýlu, ktorý poľahky nadobudli usilovne pracujúci ľudia, keď sa oň usilovali. Zdá sa mi, že ich úprimnosť a priamosť by mali byť tým hlavným, čo sa má vyučovať na školách. (5.1.1842)

Nemohli by sme žiť správne bez našich hriechov; sú cestou pre naše cnosti. (21.3.1842)

Stali sa z nás nástroje našich nástrojov. (14.7.1842)

Môj denník by mal byť záznamom mojej lásky. Budem v ňom písať iba o tom, čo milujem, o mojom zaujatí každej stránky sveta, o tom, na čo rád myslím… Cítim sa byť pre niečo zrelým, neviem však, čo to je. Cítim sa byť plodným. Je čas siatia. Už dosť dlho som ležal úhorom.

Mal by som ísť v daždi týmto dlhým svahom až k rybníku a chytať ryby? – pýtam sa sám seba.

A odpovedám si: áno, choď ďaleko, chop sa života a ber ho ako výzvu. Uč sa čo najviac a ži. Nejestvujú nijaké prekážky, si skutočne slobodný. Zdrž sa dlho do noci, buď smelý a nerozumný… Nespi každú noc vo svojej posteli, ako všetci dedinčania.

Ľudia sa vracajú domov len z neďalekého poľa alebo ulice… Vracaj sa však domov zďaleka, z dobrodružstiev a nebezpečenstiev, z objavných a dobrodružných výprav, s vierou, poznaním a cnosťou. Neoddychuj príliš. Zbav sa opatrnosti, strachu a pohodlnosti. (24.8.1846)

Väčšina ľudí zabudla, že vôbec bolo ráno. (24.8.1842)

Neuprednostňujem jedno náboženstvo alebo jednu filozofiu pred ostatnými. Nemám rád bigotnosť a obmedzenosť, ktoré robia povrchné, subjektívne a detinské rozdiely medzi vierou alebo podobou viery rôznych ľudí, ako medzi kresťanmi a pohanmi. Modlím sa, aby som unikol plytkosti, predpojatosti, zveličovaniu a bigotnosti. Pre filozofa sú všetky náboženstvá a všetky národy rovnaké. Mám rád Brahmu, Krišnu, Buddhu, Veľkého Ducha i Boha. (1850)

Je potešujúcou skutočnosťou, že nech už poznáte človeka na akokoľvek nízkej spoločenskej úrovni, akokoľvek biedneho, úbohého, nevychovaného či zdanlivo naničsúceho, ktorý je len bremenom spoločnosti, napokon objavíte čosi, v čom sa vyzná a čo dokáže urobiť lepšie, než ktokoľvek iný. (4. 6. 1850)

Ľudia rozprávajú o biblických zázrakoch, pretože v ich životoch nijaké zázraky nie sú. Prestaňte žuť túto suchú kôrku. Nad vašimi hlavami visí zrelé ovocie. (1850)

Beda tomu, kto si vyžaduje spoločnosť, pretože taký človek nedokáže robiť spoločnosť ani sám sebe. (9. 6. 1850)

Ak vieš zatĺkať klince a máš veľa klincov, ktoré treba zatĺcť, tak do toho. Ak je niečo, čo by si chcel vyskúšať, pusť sa do toho; tvoje šanca je teraz. Pokiaľ nie si hladný, nejedz; nie je treba. Nečítaj noviny. Využi každú príležitosť byť melancholický; buď tak melancholický, ako sa len dá a pozoruj výsledok. Teš sa z osudu. A čo sa týka zdravia, považuj sa za zdravého a rob si svoje. Ktovie, možno si už mŕtvy. Nestrachuj sa dopredu. Môže byť, a aj bude, horšie. Človek umiera strachom a žije vierou. (20. 8. 1850)

Čo sa týka štýlu navonok sa prispôsobiť a vo vnútri si žiť svoj život, nemám o ňom vysokú mienku. Vôbec nepochybujem o tom, že takýto štýl bude mať zlé následky. (1850)

Všetko čo môžem povedať je, že žijem, dýcham a myslím. (Júl 1850)

Hinduisti sú pokojnejšími a hĺbavejšími veriacimi než Židia. Ich poznanie Boha je azda čistejšie, nezávislejšie a neosobnejšie. V ich knihách sa opisuje ten prvotný zvedavý a kontemplatívny prístup k Bohu; kým v židovskej Biblii kajúcny návrat, ťažkopádnejšia a osobnejšia ľútosť. Pokánie nie je najslobodnejšou a najpriamejšou cestou k Bohu. Múdry človek sa pokániu vyhýba; sprevádzajú ho vášne a nepokoj. Boh má radšej, keď k nemu človek pristupuje hĺbavo než kajúcne, hoci by šlo o toho najväčšieho hriešnika. Pristúpiť k nemu možno len tak, že človek na seba zabudne.

Náboženstvo a filozofa Židov sú náboženstvom a filozofiou divého a primitívneho kmeňa a chýba im civilizovanosť, intelektuálna precíznosť a detailnosť hinduistov. (1850)

Keď najvzdialenejšie hory nevidieť, tie v popredí sa zdajú byť vyššie.

Prvotná príroda je pružná. Šum mora ma unášal, keď som načúval, ako naráža na pevninu.

Keď môj pohľad obsiahne nejakých tridsať míľ zemského povrchu s jeho vznešenou zeleňou, obostretou horami a nebom, som bohatší než Kroisos. (Máj 1850)

Trocha z Thoreaua

Thoreau: Nočný pútnik

Thoreau: Divé jablone

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: