Zberateľstvo

My Science Project

 

 

Zbierať možno čokoľvek. Zberateľ je človek, ktorý si v celku sveta zvolí množinu objektov, ktoré sa rozhodne zbierať: výber tejto množiny, to, že túto množinu vo svete vôbec rozpozná, už charakterizuje tú vášeň, ktorú do svojho zberateľstva investuje. Zberateľ vlastne hovorí: jestvuje špecifický druh vášne, ktorú možno venovať týmto objektom. Tieto objekty vystúpia z celku sveta, osvetlené namiereným reflektorom vášne. A zároveň z celku ľudí vystúpi zberateľ, charakterizovaný špecifickosťou svojej vášne. V tomto zmysle si možno predstaviť každého človeka ako osobitého zberateľa s osobitou, len sebe vlastnou vášňou pre určité objekty.

 

Občas sa pýtam ľudí, čo zbierajú alebo čo zbierali v detstve. Veľa ľudí odpovedá to isté, štandardné oblasti zbierania, ktoré si ľudia navzájom odovzdávajú, občas niekto spomenie niečo zaujímavé a nezvyčajné. A čo zbieraš ty? – opýtajú sa napokon mňa.

Hoci im to nepoviem, mohli by sme povedať, že ja zbieram zberateľov a predmety ich záujmu. Zostavujem a rozširujem zbierku zberateľov. Nepochybujem o tom, že nie som jediný, celkom určite jestvujú zberatelia zberateľov, ale netúžim ich zozbierať a venovať sa ich zbieraniu (zberateľov zberateľov). Zostaňme pri zberateľstve.

 

Zberateľstvo je vášeň, ktorej sa darí najmä v detstve a neskôr najmä medzi mužmi, o ktorých sa hovorí, že sú večnými deťmi. Prečo? Možno preto, že zberateľstvo je nepraktické, je sústredením pozornosti a úsilia podľa iného kľúča, než je obvyklý kľúč prospechu, zisku, praktickosti, účelu. Deti si môžu dovoliť nazerať na svet inak, než účelne. Účel súvisí s každodennosťou, zberateľstvo je nazeranie na svet optikou nekaždodennosti, vášne, fascinácie. Zberateľstvo je pohľadom von, do okolitého sveta, ponad plot svojho domu, kým praktickosť každodennosti nás často uzatvára do priestoru záhrady, poľa, dielne, domácnosti. Zbierať známky, pohľadnice, podpivníky či mince znamená sústredene lúštiť znaky, prichádzajúce z exotických diaľok vonkajšieho sveta.

 

Zberateľstvo je formou načúvania a lúštenia jazyka, ktorým prehovára svet. Zberateľ nám hovorí: pozri, aké fascinujúce posolstvá prichádzajú zo sveta. Zberateľstvo je vzdávaním holdu vonkajšiemu svetu.

Zberateľ je optimista.

 

Jestvujú aj riziká zberateľstva, jeho ustrnuté formy, zbavené kreativity, ktoré predmet svojho záujmu degradujú. Zberateľstvo spočíva v tom, že zo sveta vyčleníme určitú podmnožinu objektov, ktorým pripíšeme význam a rozhodneme sa zhromaždiť dôkaz o ich výnimočnosti. Svojim spôsobom stačí, že sme si jestvovanie týchto vzácnych objektov všimli – všimli sme si ich hodnotu a krásu, vyčlenili sme ich z celku sveta, nemusíme ich mať doma, už teraz sme ich obdivovateľmi a zberateľmi.

Zberateľstvo sa môže stať niečím mechanickým, statickým vtedy, keď svoje objekty prehliada v ich jedinečnosti a hodnote a všetky ich hodnotí jedinou perspektívou – ako prvky svojej zberateľskej podmnožiny. Je to zberateľstvo zbavené práve tej pozornosti, ktorá má stáť na jeho počiatku. Prevláda akt vlastnenia a hromadenia, zbaveného úcty k jedinečnosti svojho objektu. Zberateľ sa zameral na seba. Býva to tak vtedy, keď knihy zbierame ako objekty; keď vlastníme platne, ktoré nepočúvame a ktorých hudbe nerozumieme; keď skupujeme obrazy a vnímame z nich len umelcov podpis a cenovku.

Dá sa namietať, že v každej vášni je čosi nelogické, iracionálne, napríklad slepá túžba vlastniť – a bez tejto iracionality nemožno hovoriť o vášni. Zberateľ kníh a ich čitateľ je niečo iné. A predsa zbierať a zhromažďovať je niečo iné, zberateľ, aby potvrdil svoju jedinečnosť i jedinečnosť toho, čo zbiera, tvaruje svoju vášeň do osobitého, jemného tvaru, do tvaru zmyslového orgánu, ktorým možno zachytiť špecifický pôvab sveta – a teda on sám a jeho osobnosť je filtrom vlastného zberateľstva a na to musí rozumieť a pozorne ohmatať a dôkladne stráviť každý predmet svojej zbierky.

 

Zberateľ prijíma signály vonkajšieho sveta, plne mu dôveruje, dalo by sa povedať: dáva sa mu všanc. Je v tom niečo z nábožnej úcty. V tomto zmysle je zberateľ nekritický a slepý; nie je kritik, aby posudzoval, zbiera a vlastní podľa hierarchie zberateľstva, nie svojho rozumu či vkusu. Dôveruje svetu, nie sebe.

 

Namieste je otázka absolútnosti zbierky, otázka, či možno zbierku zavŕšiť, či nás priťahuje jej konečnosť, alebo naopak nekonečnosť, nezavŕšiteľnosť, večná neuspokojiteľnosť vášne.

 

Ambicióznosť zberateľa. Nepochybne sú ľudia, ktorí práve vo svojej zberateľskej vášni uplatňujú neobmedzený pud moci, ambície dobyvateľov a pánov sveta.

 

K., ktorý raz v noci začal premýšľať o ľuďoch, ktorých pozná, vstal, vzal zošit a začal si ich zapisovať. Postupne pripájal všetky biografické údaje, dátumy, rodinné vzťahy, príbehy. Stal sa z neho kronikár, zberateľ osudov. Ľudia, ktorí sa tak ako on venujú ľudským pokoleniam, majú v smere do minulosti k dispozícii genealogické absolútno, možnosť prehĺbiť svoju zbierku až k prvému biblickému páru.

 

Walter Benjamin zbieral knihy, predovšetkým detské rozprávkové knihy, ale bol aj zberateľom výpiskov. Všade so sebou nosil zápisník, do ktorého si značil vety započuté aj prečítané. Z týchto výpiskov chcel zostaviť knihu, knihu pozostávajúcu výhradne z citátov, ktorá by obsiahla a vyslovila celý svet.

 

J., ktorý zbiera prvé vety kníh. Aby získal prvú vetu do zbierky, musí si knihu zadovážiť a prečítať.

 

D., ktorý zbiera otázky. Kedykoľvek natrafí na otázku, ktorá poukazuje na doposiaľ nepokrytý aspekt sveta, zaradí ju do svojej zbierky. Akousi reverznou metódou táto zbierka otázok smeruje k tomu istému, ako zbierka citátov Waltera Benjamina.

 

P., ktorý má svoju luxusnú zbierku rozosiatu po svete. V meste K. jedného dňa užasnutý zbieral pohľady do domových brán, ktoré pred ním odhaľovali svoje vlastné svety, pozoruhodné kompozície, svoj vlastný svet v K. Odvtedy sa do K. z času na čas vracia, aby sa pokochal svojou zbierkou.

V iných cudzokrajných mestách si založil obdobné zbierky: sú mestá, ktoré pre neho vyjavujú svoj špecifický objekt (brány, dvere, komíny, zdobené odkvapy, dvory, atď.).

V mestách, ktoré navštevuje, teda hľadá objekty pre svoju novú zbierku; svet je priestor potenciálnych zbierok.

 

Okamžité zbierky: ľudia, ktorí zbierajú hríby, čučoriedky, bylinky, atď.

Sú ľudia, ktorí zbierajú mince zo zeme, ľudia, ktorých pohľad si už navykol na snorenie pod nohami.

Aj tu jestvuje vyšší rozmer zberateľstva: počet druhov, ktoré zberateľ zbiera, portfólio. Pridať do svojho zbierania nový druh. Koľko druhov byliniek človek zbiera. Objavovať nové.

 

Zbieranie súvisí s ohmatávaním sveta. Zbieranie známok je spôsobom cestovania, ale každá zbierka je v podstate skúmaním rôznorodosti sveta, získavaním dotykov, postupnosťou vnemov.

 

Ľudský život si možno predstaviť ako zbieranie: zážitkov, skúseností, vnemov, poznania, alebo uznania; život ako zbierka dní, každý z nich iný.

 

Spisovateľ zbiera vlastné texty, vlastné vety.

 

Život ako zbierka: to predpokladá odlišnosť, rozmanitosť, teda vždy osobitý príbeh. Preto sa pre takéto zbieranie nehodí moc alebo peniaze, pretože tie sú hromadením rovnakého. Čo si človek môže vážiť, to sú jednotlivé obchody a transakcie, ktorými peniaze získaval: takto možno zostaviť zbierku, za ktorej prvkami je vždy iný príbeh. Obdobne sa človek usiluje o úprimné uznanie jednotlivých ľudí, nie o uznanie vynútené mocou. Každý diktátor predstiera, že je milovaný úprimne, každým človekom zvlášť.

 

Nemá zmysel kúpiť si zbierku. Zbierka je príbeh, hnaný túžbou.

Zbierka je príbeh zberateľa. Zberateľ vlastne zbiera kúsky svojho vlastného príbehu, zbiera seba.

 

Bilancovanie života pripomína bilancovanie zberateľa: najčastejšie ide o zbierku spomienok, príbehov, víťazstiev, predkladaných na požiadanie.

 

Zbierať je: krok za krokom postupovať k cieľu, a mať po ruke svoju minulosť, mať ju zhromaždenú, vracať sa k nej a kochať sa ňou. Zbieranie je parafrázou života.

 

Svet je pre zberateľa neustále otvoreným zdrojom prírastkov jeho zbierky; zberateľa spája so svetom semipermeabilná membrána. Zberateľ prežíva (v barthesovskom rozlíšení) oba pocity: rozkoš z nadobúdania nového, radosť z prehliadania zhromaždeného.

 

Sú nepokojní zberatelia, ktorí každú chvíľu zbierajú čosi iné: majú v sebe silnú potrebu (pud) zbierať.

 

V zberateľovi sú spoločne obsiahnutí lovci i zberači.

 

Čo znamená nezáujem zbierať, apatia k zberateľstvu, absencia túžby po vlastnej zbierke?

 

P., ktorý zbieral knihy za socializmu, keď sa knihy zháňali, bolo ich treba nájsť, vystáť rady; po páde socializmu s tým prestal, knihy boli všade, už to bola skôr otázka peňazí. Bol typom lovca, nie zberača.

 

Čitateľ zbiera napísané, ale zároveň zbiera vlastné čitateľské zážitky, vlastný príbeh čítania.

 

Rybári, poľovníci. Lovci, ktorí zbierajú zážitky svojho zberateľstva a vydávajú svoje zbierky príbehov. Brautigan: Pstruholov v Amerike.

 

Sofistikovaní zberatelia, ktorí sa zameriavajú na špecifické aspekty toho, čo zbierajú aj ostatní. Zberatelia – špecialisti. Zlepšovatelia zbierania.

 

Fanúšikovia, ktorí sú zberateľmi všetkého, čo súvisí s ich idolom. Objektom ich zberateľstva je samotný idol, jeho výskyt vo svete.

 

Existujú detské a dospelé objekty zberateľstva, obe náchylné na módne vlny. Známky, servítky, obaly z čokolád, odznaky, cvočky, guličky: v rôznych vlnách sa vracajúce zberateľské trendy.

 

Zbierať vône, chute, pohľady, vnemy: niečo, čo robí každá bytosť; potreba poznávať svet, prerastajúca do túžby poznať (zozbierať) ho celý.

 

Voči svetu stojíme ako zberatelia. Musíme žiť tak, aby sme boli pripravení kedykoľvek rozšíriť svoju zbierku.

 

“Pozbieraj sa!”

 

 

Reklamy

Jedna odpoveď to “Zberateľstvo”

  1. Bystre Says:

    Posledná veta!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: