Petr Vopěnka: Hádání v hospodě

vopenka

Práh 2013

 

V roku 1976 sa v jednej pražskej krčme stretnú exaktný vedec, profesor S. a nezávislý mysliteľ, kurič M. Začnú sa prieť o povahe života a tak sa po 27 večerov stretávajú v tej istej krčme, aby svoj spor prediskutovali. Do rozhovoru sa postupne zapoja aj ďalší ľudia, najmä kňaz K. a záhradník Z., a keďže sme v Prahe v rokoch 1976-77, zapoja sa aj dvaja príslušníci Štb a dvaja signatári Charty 77.

Filozofia býva definovaná rôzne; Petr Vopěnka (1935 – 2015) – významný matematik, vedec, pedagóg, minister školstva, ale aj vdovec – ju v tejto knižke použil ako disciplínu vedenia krčmového rozhovoru. Krčmového, pretože v krčme sa môžu stretnúť najrôznejší ľudia, aj takí, ktorí by sa inde a inak nestretli (alebo aj nemohli či rovno nesmeli stretnúť) a pretože práve krčma v 70-tych rokoch predstavovala jeden z posledných priestorov slobodnej diskusie. A rozhovor, pretože ten z exaktnej, zložitej a často odťažitej filozofie robí opäť niečo, čoho sa môže naplno zúčastniť každý, čo je každému prístupné a v čom sa možno voľne pohybovať a mapovať tak členité hranice problému. Autor sa tak vlastne vrátil k platónskym dialógom, v ktorých sa vždy zachytí aj niečo z charakteru doby a zo zasadenosti filozofie do praktického života (v tomto prípade sú to otázky spojené so slobodou a poctivosťou v komunistickom režime), pričom Sokrata najväčšmi stelesňuje postava kuriča M., postava, aká sa v dejinách filozofie objavila v špecifickom prostredí a v špecifickom čase (undergroundové prostredie komunistických diktatúr druhej polovice 20. storočia). Filozofický dialóg využíva Vopěnka v prvom rade na popularizáciu filozofie, pričom práve forma rozhovorov mu umožňuje dotknúť sa viacerých tém z dejín filozofie, vedy a náboženstva. Zároveň je to práve dialóg, ktorý azda najlepšie vystihuje aj spôsob individuálneho myslenia (dnes, v 70-tych rokoch, ale azda v celých dejinách myslenia) – myslenie každého z nás je zrejme v neustálej vnútornej polemike s náboženstvom, skepticizmom vedy, s odlišnými mysliteľskými tradíciami (buddhizmus). Dialóg je napokon aj spôsob, akým z abstraktného či nezáväzného filozofovania robíme osobný problém či vzťah a z filozofovania zároveň robíme vec angažovanú, keďže oslovujeme a presviedčame druhých. Filozofický rozhovor je tak formou, akou sa polemicky (polyfonicky) vysporiadať s myšlienkami, podnetmi, problémami, a teda aj spôsob, ako zaujať postoj. Vopěnkov kurič hľadá čo najpoctivejšiu cestu medzi dvoma dogmatickými útesmi redukcionistickej vedy a tradičného náboženstva, preto sa aj väčšina rozhovorov odohráva v trojici marxistický profesor – kurič – kňaz. A hoci 27 rozhovorov opíše pomyselný kruh, nie je to len suchopárny zápis vopred rozhodnutého boja, v ktorom autor len zracionalizoval svoje osobné postoje. Je to zápis z cesty, v ktorej existuje množstvo križovatiek i temných miest a táto cesta, domnievam sa, bola dôležitá aj pre autora samotného.

Pochopiteľne, tento žáner má aj svoju nevýhodu: daňou za zrozumiteľnosť je stručnosť, mnohých tém a problémov sa knižný rozhovor len dotkne a navyše si vždy zvolí len jednu cestu (námietku alebo dôkaz), ktorou sa vyberie. V tomto zmysle možno takýto spôsob filozofovania pripodobniť k plavbe po rieke, čo je metafora, ktorá sa viackrát objaví v samotnom texte – čitateľ sa spolu s postavami preplaví dejinami myslenia, uvidí ich rôznorodé úseky, nikde sa nadlho nepristaví, no ani neuviazne na plytčine. Čitateľ už zrejme viaceré miesta poznal, inde môže objaviť nepreskúmané zákutia. Zo stručnosti však možno spraviť prednosť: čitateľ, ktorý nedostane uspokojivú odpoveď, si môže danú problematiku doštudovať, alebo ešte lepšie, premyslieť sám za seba.

Čo je teda obsahom Hádání v hospodě? Nosnou témou je otázka života vo svete, teda problematika toho, odkiaľ sa život vzal, ako vzniká a zaniká a čo z týchto otázok pre človeka vyplýva. Čitateľ nazrie do objavu gravitácie, stretne sa s učením Giordana Bruna, Buddhu, Mikuláša Kuzánskeho, preskúma (ne)možnosti matematického determinizmu a dozvie sa čosi o dejinách nekonečna. K Vopěnkovým najzaujímavejším pasážam patrí pripomenutie Bohumila Němca, niekoľko postrehov k teórii relativity, k dejinám aktuálneho nekonečna alebo k nemožnosti matematického determinizmu, ale aj spôsob, akým manévruje medzi už spomenutými Skyllou a Charybdou vedy a viery. Vopěnka viackrát koriguje všeobecne rozšírené mýty a predsudky – ukazuje, aká zásadná bola teológia pre rozvoj abstraktného myslenia vo filozofii i kozmogónii, alebo ako sú predsudky prítomné nielen v katolíckej cirkvi, ale aj u Luthera, osvietenských vedcov alebo moderných scientistov.

Hádání v hospodě je inšpiratívnym čítaním, z ktorého si každý čitateľ môže odniesť zaujímavé otázky a prípadne i odpovede. Autorovi sa podarilo nájsť zaujímavú formu pre zosumarizovanie určitej cesty myslenia a zároveň ukázať, že pravé myslenie sa neustále odohráva na hranici známeho a neznámeho, že počas svojej plavby kopíruje členitý breh neprebádanej pevniny, ktorá nás fascinuje a inšpiruje svojimi otázkami, tajomstvami a výzvami, či už náleží do sféry filozofie, matematiky, biológie alebo ontológie.

 

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: