Cărtografia hlbín detstva

nostalgia

Mircea Cărtărescu: Nostalgia

OZ Brak 2016, preložili Eva Kenderessy, Mária Miklušičáková

 

Nostalgia je zbierkou piatich samostatných textov, ktoré vytvárajú jeden vyšší celok. Mircea Cărtărescu v nich opakuje svoje osvedčené postupy, ktoré sa však nijako nevyčerpávajú a nenudia; svoje príbehy zvyčajne stavia na návrate do detstva, ktoré opisuje vnímavo a s až explozívnou senzitivitou a do každej poviedky vkladá napínavý fantastický motív s originálnou pointou. Sú to texty zrelého, originálneho a zároveň premýšľajúceho básnika, v ktorých si môže nájsť každý to svoje: skvelý štýl, napínavý dej, filozofujúce pasáže, zraňujúco živý inventár detstva. Cărtărescu ukazuje originálny spôsob, akým možno tvoriť literatúru, ktorá zasahuje človeka v jeho fyzickej i metafyzickej celistvosti.

 

 

Spôsob, akým Mircea Cărtărescu vytvára svoj textový svet, by sme mohli nazvať cărtografiou, teda autorsky osobitým popisom sveta. Kartografia popisuje svet pomocou súradnicovej sústavy, teda prostredníctvom tkaniva vertikál a horizontál, čo je aj pôvodný význam slova text(us), čiže tkanivo. Cărtărescova textová mapa je zaujímavým tkanivom, ktorej jednotlivé vlákna, tak ako to konštatujú aj anotácie na obálke, vedú k autorom ako Borges, Cortázar či Schulz, to sú však len jednotlivé vlákna: utkané obrazy i spôsob tkania sú výsostne Cărtărescove. Vlákna týchto textov vedú aj k rôznym žánrom, k rôznym úrovniam reality, niektoré (avšak len vedľajšie, jemné a nepočetné vlákna) dokonca medzi sebou prepájajú aj jednotlivé texty, obsiahnuté pod spoločným názvom Nostalgia. Čo je dôležité, čitateľ môže mať pôžitok aj z jednotlivých viet, ktoré ho naozaj môžu zaviesť do vzdialených svetov ako Ariadnine nite, vedúce do lákavých a exotických labyrintov. Sú tu aj vlákna vinúce sa do svetov iných umeleckých žánrov, napríklad do maliarstva; Cărtărescove prózy možno pripodobniť napríklad k Bruegelovým obrazom. Ako na Bruegelovom výjave Detských hier sú aj tu zobrazené v prvom pláne reálie detského sveta, ktorý je zhodou okolností svetom Bukurešti 70-tych rokov, no tak ako všetky detské svety je univerzálnym, nadčasovým svetom, ktorému vládnu skôr city a archetypy, priateľstvá a fascinácie, než svet politiky či financií. Autora fascinujú magické reálie tohto nostalgického sveta a podobne ako Bruegel, aj on rád vymenúva detské hry a aj ich topografiu dvorov, ulíc a sídliskových kotolní. Nad týmto svetom sa vznáša ešte jeden, tak ako napríklad na Bruegelovom obraze Ikarus – je to svet zvláštnych, tragických hrdinov modernej mytológie; a napokon sú tu aj špirálovité mrákavy vyšších svetov, ako na Nesení kríža, ktoré svedčia o pôsobení vyšších, symbolických a metafyzických svetov, s občasnou fantazijnou burleskou ako na Triumfe smrti. Inými slovami, Cărtărescu vo svojich prózach kombinuje niekoľko úrovní textu: sú tu príbehy detstva (s celou trýznivou osamelosťou dieťaťa) alebo výbušného dospievania, do ktorých je však ešte vpletený zaujímavý fantastický motív s presahom do metafyziky a k tomu trocha surreálnej obraznosti. Výsledné tkanivo je teda zaujímavou kombináciou materiálov: reality so zmyslom pre detail, postmoderných vláken intertextuality, fantastických vláken, ktoré vedú do vyšších svetov a v neposlednom rade i poetických nitiek žiarivých farieb obraznosti. Čo pri Cărtărescovi nemožno opomenúť, je “extatickosť” jeho písania, snaha nielen vyrozprávať príbeh, ale dotknúť sa otázok ľudského bytia, preniknúť za fasádu zrejmého, viditeľného, vysloviteľného; dotknúť sa toho najpálčivejšieho ako rany, v nerozlíšiteľnom pocite bolesti a rozkoše. Túto intenzitu má Cărtărescu spoločnú s Brunom Schulzom: je to intenzita v popisovaní prostredia, času, letného neba, pálčivosti súmrakov. Cărtărescu má naozaj bezbrehú fantáziu, na úrovni slov, metafor, výjavov i celkovej štruktúry narácie, no dokáže ju udržať v hraniciach významu, účelnosti a vkusu. Vypomáha si pritom aj celou škálou postmoderných nástrojov; napríklad poviedka, v ktorej sa odváži najďalej a preniká až do podstaty bytia sveta a vesmíru, je zároveň otvorene grotesknou skratkou a ironickým podobenstvom (Architekt).

Cărtograf týchto próz začínal na zdanlivo pevnej a dôverne známej pôde minulosti, no čoskoro sa musel odvážiť aj do roztvárajúcich sa štrbín uveriteľného, známeho a preskúmaného, do sveta snov, vízií a temných pudov a jeho mapy sú obrazmi podivuhodných krajín, ktoré zazrel v labyrintoch našich myslí a v hlbinách našej fantázie.

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: