High-Rise

highrise5

 

UK, Belgicko, 2015, réžia Ben Wheatley, scenár J. G. Ballard (kniha), Amy Jump

 

High-Rise je pre mňa filmom dvoch úrovní vo viacerých ohľadoch. Prvá časť filmu je napríklad atmosférickým, vážnym filmom, kým druhá časť sa prepadá do absurdnej čiernej mory. Takisto tu cítiť určité napätie medzi filmom, ktorý sledujeme a knižnou predlohou, z ktorej film vyrastá a ktorú v jej absencii cítiť. Najzaujímavejšie napätie ale vyrastá medzi replikami a obrazom. Ak by niekto sledoval len dialógy, vnímal by tento film ako duchaplnú rozpravu z bežného sveta. Kým vizuálna stránka sa uberá do čoraz temnejšej, surreálnejšej a krutejšej iracionality, postavy rozprávajú ako bdelí, racionálni ľudia – čím potvrdzujú svoju somnambulnosť. To, čo sa hovorí, je pokojné, rozvážne a udržuje v sebe racionalitu a bdelosť reálneho sveta. Obraz sa medzitým uberá strmou špirálou do temných hlbín ľudských pudov. Medzi rečou a situáciou sa roztvára priepasť, ktorú možno identifikovať aj ako priepasť medzi racionalitou a vášňou, medzi pokryteckou morálkou a realitou nemorálnosti, medzi dennou a nočnou stranou každej spoločnosti i každého jednotlivca. A nebývajú práve takéto desivé sny: zaznievajú v nich bežné repliky započuté cez deň, no celková atmosféra je naplnená strachom a paranojou?

High-Rise pritom nie je ani prostým podobenstvom, ani surreálnou absurditou, ani sociálnou kritikou. Je zo všetkého niečo, no je to namiešané rozporuplne, dráždivo, znepokojujúco. Sen sa kríži s realitou, aby nám povedal čosi zásadné o realite; a to reálne zase pôsobí až snovo svojou hranosťou a umelosťou. Pokoj protagonistov v závere filmu je desivý, možno desivejší než peklo okolo nich. Vo filme možno vytušiť mnoho iných diel, no na nijaké sa nepodobá úplne. Je to pripestrá koláž, strihaná impulzívne bez úmyslu zahladzovať ruptúry. Možno preto vyznie pre mnohých film rozpačito: kríži priveľa žánrov a polôh, priveľa postáv a línií. Ale prečo ich nevziať ako fragmenty, ktoré možno domýšľať a dotvárať?

High-Rise je film, ktorý nie je ukotvený v žiadnej dobe, no spočiatku najviac ukazuje na 70-te roky, v ktorých vznikla aj Ballardova knižná predloha. A sú to 70-te roky uchopené tým najlepším spôsobom: ako doba, v ktorej definitívne odumiera aristokracia, v ktorej sa mieša vzlet a pád, úspech a frustrácia, svet celebrít, biznisu a drog, doba, v ktorej nie je isté, ako to dopadne a či pozorujeme neuveriteľný pokrok alebo neuveriteľný úpadok, či ide o umenie alebo dekadenciu. Všetko sa spojilo, alebo sa všetko rozpadlo? V tomto High-Rise pripomenie Inherent Vice, v ktorom sa takisto vyjavujú 70-te roky nie ako kronika, ale ako stav ducha, ako metóda, ako tekutá koláž, ako stav opojenia.

Ben Wheatley natočil dobrý film, ktorý sa rozhodol nestať sa výborným vo svojom žánri, pretože kríži rôzne, navzájom nie celkom ladiace žánre. Dobrý soundtrack, cit pre obraz a atmosféru, dobrí herci (Tom Hiddleston je skvelý, ale nevedel som sa zbaviť dojmu, že je zároveň trvalým odkazom na Michaela Fassbendera). Film, ktorý zanechá dojem a veľa otázok.

highrise2

 

highrise3

 

highrise1

 

highrise4

 

 

Reklamy

Jedna odpoveď to “High-Rise”

  1. schizyfos Says:

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: