Mimochodom

bosch

(Na margo zdravia)

 

Veľa sa hovorí o šialenstve či chorobe doby, alebo naopak o zdravom rozume a zdravých pomeroch. Zrejme si naozaj možno predstaviť ideál zdravia – akýsi zdravý, cnostný prístup k životu a veciam a nič proti nemu nenamietať, no celkovo možno povedať, že hranice zdravia a choroby sú v tomto kontexte nejasné, podobne ako samotný základ týchto pojmov. Je napríklad zrejmé, že umenie Schieleho alebo Lyncha možno umiestniť do sféry choroby, no čo si počať s ľuďmi, ktorí ich diela poznajú a oceňujú – nemožno ich automaticky zaradiť na stranu chorého či zhnitého. Ďalšia komplikácia nastáva, ak sa dotkneme Dostojevského, Boscha, Baudelaira, Goyu či Kafku – otázka zdravia a choroby sa stáva čoraz problematickejšou. A samozrejme sa ponúka jedna neodbytná historická poznámka: Schiele si vo svojom ateliéri maľoval svoje obrazy a hoci je to ukážkový dekadent, ťažko mu prisúdiť vinu; zatiaľ čo lekári, ktorí hlásali zdravie a čistotu a úprimne odmietali dekadenciu v umení i v živote, majú na svedomí milióny mŕtvych. Fašizmus i komunizmus odmietali množstvo chorôb, vrátane tých rasových a triednych a ak si odmyslíme ich dejinnú kompromitáciu, nie je jednoznačné, či ich máme pri pohľade zvon radiť na stranu zdravia čiže racionality, alebo na stranu choroby čiže šialenstva, čo mimochodom potvrdzuje ich veľký úspech.

Som náchylný tvrdiť, že ľudská kultúra (a teda človek) je chorobou, že tak ako poznáme kultivované plesne, ktoré zo syrov robia predmet gurmánstva, aj kultúra je takouto dlhodobo kultivovanou a pestovanou chorobou. Aký ideál zdravia je vlastne mysliteľný? Ak nám napadne postava svätca, potom, aj keby sme zúžili výber svätcov na všeobecne akceptovaných (a teda vylúčili by sme tých, ktorí páchli, nechali si vrásť do tela reťaze, bičovali sa, boli politicky nekorektní a boli skrátka fanatici), aj samotná viera je vlastne veľmi delikátnou chorobou. Boli by ideálom zdravia stoici? Alebo buddhisti? Obávam sa, že spochybniteľní by boli všetci, z jednoduchého dôvodu: človek je sám osebe choré zviera, choré svojou ľudskou prirodzenosťou. Jedným z pôvodcov tejto choroby je nepochybne vedomie: vedomie smrti, napríklad. Túžba, melanchólia, pochybnosť, a teda aj viera, potreba spásy, svedomie – to všetko sú symptómy choroby, ktorá rozvíja svoje pozoruhodné ornamenty, nazývané filozofiou, umením, náboženstvom a súhrnne ľudskou kultúrou. Už tisícročia hľadajú ľudia lekárov a podliehajú šarlatánom, priznávajú svoju chorobu alebo ju naopak zastierajú, napríklad kultom zdravého rozumu. Pripomína to náš márny boj so smrteľnosťou a skutočnými chorobami: akokoľvek naša veda a lekárske umenie pokročili, vynárajú sa stále nové a nové choroby, stále odolnejšie a mutujúce baktérie a vírusy, nehovoriac o banálnej nádche a chrípke v ére kozmických letov a všeobecne prístupného internetu. Naša prirodzenosť je chorobou, čo ľudstvo vyjadrovalo rôzne, napríklad pojmom prvotný hriech; iným vyjadrením a rozvíjaním tejto choroby je umenie románu, fascinujúci chorobopis a produkt horúčky súčasne. A ak si predstavíme dôsledný produkt knižnej kultúry, dostaneme obraz Waltera Benjamina, človeka pohlteného textom, intelektuála “s jeseňou v srdci” a hrubými sklami okuliarov, nepraktického, slabého, dýchavičného a strateného pre praktický svet, zvláštnu odrodu špecifickej choroby, no celkom určite nie obraz zdravia. Je vlastne v umení priestor pre pojem zdravia? Nie je v hlásaní tohto pojmu na pôde umenia čosi perverzné, chorobné a neľudské, takže by sme sa, po tom, čo sme sa na svet pozreli očami Prousta, Kafku či Dostojevského, nechceli stať zdravými, ale naopak, snažíme sa kultivovať svoju vlastnú podobu tejto fascinujúcej choroby a zostaviť čo najpresnejší chorobopis? Nie je napokon opakom tejto chorobnosti kult sterilnosti? Zdá sa, že tou zásadnou vecou v našej spoločnej situácii je – nezakazovať si uvažovať o zdraví, no v prvom rade sa nevyhlasovať za zdravého uprostred chorých a nepasovať sa za lekára ľudských duší.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: