Veľký zošit, Dôkaz, Tretie klamstvo

agota kristof

Agota Kristof: Veľký zošit, Dôkaz, Tretie klamstvo

Artforum 2016, preložila Andrea Černáková

 

 

Veľký zošit: zápisky dvoch chlapcov, ktoré sa zaradili do literárneho kánonu 20. storočia. Vytvorili si svoj vlastný štýl, ktorý možno charakterizovať dvomi slovami: obnaženosť a vecnosť. V týchto dvoch pojmoch je však ukryté takmer všetko, celý rozmer vojny, dejín, krutosti, ľudskosti; oba sa ocitajú na samom prahu ľudského, na hranici, ktorú pozorne opisujú. Je to hranica medzi citom a bezcitnosťou, krutosťou a ľahostajnosťou, vonkajším a vnútorným, emočným a racionálnym. Obnaženosť, pretože do detských rozprávačov sa zapisuje celá krutosť vojny, cynickosť a vypočítavosť ľudí, vlastné utrpenie, animálny zákon prežitia. Vecnosť, pretože toto všetko prinúti dvoch chlapcov do dôsledkov sa zbaviť ľudskosti. Tieto dve charakteristiky vytvorili aj štýl: vecný a ostrý, chladný a kovovolesklý. Presne ako čepeľ.

Veľký zošit dodnes funguje ako samostatné dielo, ako samostatný zošit. Takto býva dramatizovaný a takto bol aj sfilmovaný. Agota Kristof sa ho však rozhodla zahrnúť do trilógie. Nie je to pritom klasická trilógia – autorka nesopísala prosté pokračovanie, nepridala len ďalšie dva zošity. Vytvorila skôr matriošku: Veľký zošit je najmenšou, Dôkaz väčšou, Tretie klamstvo najväčšou matrioškou, ktorá obsiahne, pohltí i skryje tie menšie. Každý diel vlastne spochybní ten predchádzajúci, zasadzuje ho do celkom nového, vlastného kontextu. Veľký zošit tak zostáva zošitom, no my sa dozvedáme čosi o jeho vzniku a o jeho pisateľovi. Ocitáme sa mimo neho a hľadíme naň a na jeho púť zvon.

Vidieť to hneď na začiatku Dôkazu: mení sa perspektíva rozprávania, “wir” formu zošita nahrádza “er” forma tradičného románu. Rozprávačské hlasy napokon roztriedi a objasní až samotný záver Tretieho klamstva. Čitateľ si môže vybrať, či ponúknutej perspektíve uverí a najmä, akú váhu jej pripíše pri spätnom pohľade na všetky tri románové matriošky.

V Dôkaze sa mení i štýl. Koncentrovanosť Veľkého zošita (nasýtená chladom, cynizmom, vecnosťou i osobitým humorom) poľavuje. Je to skôr zámer než vyčerpanosť autorky: mení sa fáza života, dni a roky bežia inak, než v detstve. Aj smútok je iný. Bolesť už nemá ostrosť čepele – mení sa na čosi tupé, čo do nás nevniká v osudových okamihoch vojny a detstva, ale čo nás fatálne obklopuje. Už sa neumiera smrťou, ale žitím. Nastáva doba dezilúzie a pomalej smrti. Čierno-biele ostré kontúry vojnového zošita sa rozpíjajú do šedivosti hmlistých rokov otupujúceho zúfalstva. Trilógia Agoty Kristof je smutnou knihou, s celým spektrom tohto citu – od ostrej bolesti spôsobenej krutosťou, cez smútok odlúčenosti a samoty, nostalgiu emigrácie až po melanchóliu pri pohľade na uplynulé a stratené životy.

Veľký zošit zostane výnimočnou knihou o krutosti vojny, celok trilógie vydareným rozprávaním o melanchólii maďarských dejín 20. storočia.

 

Veľký zošit – kniha

Dvojčatá v Encyklopédii fiktívnych postáv

Veľký zošit – film

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: