Mimochodom (Na margo vrecka)

pocket

 

„Vrecká robia človeka.“

 

 

Mimochodom, vrecká sú nesamozrejmá a opomínaná vec. Keď si človek dal na seba kožušinu a dokonca aj brnenie, len imitoval prírodu; vrecká sú ale jeho vlastný vynález na svojej druhej koži (nepredpokladám, že prví výrobcovia vreciek poznali kengury). Tak ako sú nesamozrejmé nástroje a nábytok, aj vrecká sú aplikáciou ľudského rozumu, v tomto prípade na hladký povrch pokožky. Možno aj preto sú vrecká skryté – človek nasledoval decentnosť prírody a záhyby vreciek schoval za zdanlivú neporušenosť povrchu; vrecká sa tak ocitli na rubovej, nepriznávanej strane, pod hladkou, zdanlivou stranou Májinho rúška. V móde uplynulých storočí boli mužské vrecká skryté bezprostredne pod povrchom, kým ženské vrecká boli skrytejšie a decentnejšie, spravidla umiestnené až na spodnej vrstve odevov, akoby sa na vrecká skutočne vzťahoval pocit hanby a utajenia. Vrecká sú ľudským vynálezom, slúžiacim ľudským vynálezom, keďže človek si pre seba vynašiel nutnosť nosiť pri sebe určité predmety dennej potreby. Dodnes ide o predmety úzko spojené s intimitou, či už sú to kľúče od vlastného bytu, telefón ako nástroj osobnej komunikácie alebo osobné talizmany. Takzvaní vreckoví zlodeji sú tichým a decentným ľudským druhom, ktorý dáva prednosť rovnakej nenápadnosti a utajenosti, ako samotné vrecká a ich obsahy. Praktický význam vreciek sa preniesol do označenia „vreckový“ – vreckový slovník znamená jednak jeho malé, praktické rozmery, ale zároveň jeho pripravenosť kedykoľvek, v akejkoľvek situácii pomôcť, keďže je neustále na dosah ruky, v našom vrecku. Človek bez vreciek je nahý človek, zbavený svojej kultúrnej identity – nemá svoje vreckové slovníky, nožíky, vreckovky, kľúče, peniaze ani doklady. Vrecká stelesňujú nenápadnosť našej kultúrnej identity a zároveň skrytosť našej osobnej identity- navonok sme zdanlivo rovnakí, no pod šatami schovávame svoje výsostné označenia, finančné statusy, doklady o našich schopnostiach či oprávneniach. Šaty môžu klamať: v skutočnosti vrecká robia človeka.

Aj preto „stáť s rukami vo vreckách“ neznamená nerobiť nič: v skutočnosti ide o odlíšenie „white collars“, teda ľudí, ktorí sa skutočne neživia manuálne. Vrecká sú symbolom moci, stáť s rukami vo vreckách je symbolom statusu, hoci, videné z perspektívy pracujúcej triedy, títo ľudia skutočne nič nerobia. Podobne „schovať niekoho do vrecka“ neznamená len niekoho umenšiť, ale symbolicky ho požrieť, spraviť z neho svoj nástroj, robiť si s ním čo chceme.

V slovenskej literatúre dostalo vrecko svoju čestnú rolu v Divnom Jankovi Janka Kráľa: je síce pointou a kľúčovým bodom celej poémy, no celkom príznačne ako síce dôležité, no skryté a nenápadné, zabudnuté miesto na našej bytosti.

 

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: