Kruhový denník: február 2016

IMG_6934

 

 

Štvrtok 4. február 2016

 

Množstvo drobných vecí, detailov, pohľadov, pozbieraných na cestách: okná, strechy, komíny, ľudia a kaviarne, letmé pohľady do výkladov obchodov, praskliny na stenách. Možno nevadí, že miznú: nepatria našej všednej existencii, vytvárajú naše iné, prchavé Ja, večne na cestách, v neustálej premene.

 

Radosť tohto Ja, keď sa na cestách prebudí; niekoľko po sebe idúcich objavov, ktoré prebúdzajú jeho existenciu: zachytenie stopy.

 

Ktorá ho vedie: k životu ako objavnému, vzrušujúcemu, prekvapujúcemu podujatiu.

 

IMG_6955

 

Utorok 9. február 2016

 

Sloboda je na to, aby sa človek mohol dotknúť sám seba, aby mohol urobiť ten dotyk, ktorým, aj keď poznáva svet, Boha, iných, definoval sám seba a viedol ho sám za seba: sebaobjavujúco, sebapotvrdzujúco. Sloboda je priestor na tento čin; tvorba je paradoxná v tom, že je sebapoznávaním cez objavovanie, cez neurčitosť nového, toho, čo sa rodí na hranici toho, čo nebolo a už je (teda na hranici prítomnosti, uskutočňovania). Tvorba je najistejším spôsobom individuálneho sebapotvrdenia. Vybrať si účes, oblečenie, tetovanie, speváka je vždy len hrubým výberom z niekoľkých možností, pričlenením sa k množine o niekoľkých tisícoch rovnako voliacich. Vytvoriť niečo je – tak ako prežiť niečo – vytýčiť seba v počte jeden, s precíznymi črtami tváre.

 

Viera by mala byť obdobnou formou individualizácie: pred Bohom sa má stáť v počte jeden, s detailnými črtami tváre, s vlastným menom.

 

Február, temný mesiac zabudnutia.

Ale aj skrytej náruživosti podzemia.

 

 

Piatok 12. február 2016

 

Sebavedomý, už starší a s rastúcim bruškom, výborne zamestnaný, cestuje po celom svete a rád rozpráva príbehy, rád sa smeje vlastným vtipom, rád poučí i pobaví. Keďže pracuje ako audítor, všade sa ho boja, všade ho počúvajú, málokto mu odporuje, všade má úctu a rešpekt. Žije zaujímavým životom, pochodil svet, vyzná sa už vo všetkom a pestuje koníčky – napríklad fotografovanie. Doma má – vie to presne – 1,6 milióna fotografií. Dnes je už ťažké určiť, kedy presne prepadol kúzlu vlastnej osobnosti.

A predsa – vždy som považoval, zrejme nie celkom spravodlivo – takýchto ľudí za porazených. A tých malých, neviditeľných outsiderov, bojujúcich každý deň s trémou, ostychom, ponížením, za víťazov vo svojich malých, smiešnych víťazstvách; tých zaťatých, večných outsiderov, za ktorými nikdy neprišiel diabol so svojou lukratívnou zmluvou, alebo ju nespoznali, alebo ju odmietli z ostychu voči cudziemu či z tvrdohlavého odporu svojej malej, no intenzívnej hrdosti.

 

 

Sobota 13. február 2016

 

Dnešné haiku:

 

Ach, bože,

z dávneho listu od Z.

na mňa hľadí Gašparovič

 

Z detstva mi utkvela krátka animovaná pasáž: veľký brat na bicykli, vo výstroji a prilbe, súťaží na cyklistických pretekoch; mladší brat, na detskom bicykli, mu nosí vodu, sleduje pelotón, s detskou ľahkosťou mu hlási poradie a pohybuje sa dopredu a dozadu popri fučiacom bratovi, ktorého napokon privedie k víťazstvu v pretekoch.

Toto kreslené podobenstvo sa mi dodnes pripomína v súvislosti s mojou prácou.

 

 

Pondelok 15. február 2016

 

(Inšpirácia:) Okamihy, keď si sformuluješ myšlienku, ktorá sa ukáže byť odpoveďou na zaujímavé otázky.

 

Každé mesto je zaujímavé tým, čo si v ňom objavil; ale aj tým, ako si v ňom uvidel to, čo si si doň priniesol (kniha, hudba, …).

 

IMG_6935

 

Piatok 19. február 2016

 

Sú spisovatelia, ktorí svoje knihy píšu ako parky, s upravenými cestičkami, lavičkami a fontánami; spisovatelia, ktorí svoje knihy koncipujú ako zarastené privátne záhrady; sú spisovatelia, ktorí vytvárajú skleníky s exotickým rastlinstvom; básnici, ktorí píšu z lúk; autori, ktorých knihy sú ako lány a polia, hnojené s výhľadom na efektivitu úrody; a napokon autori, ktorí píšu z osamelých potuliek hustými divými lesmi.

 

Hudba: čosi, čo ma vždy vydeľovalo od ostatných, médium spájania a otvorenosti, ktoré bolo vždy znakom mojej osamotenosti, vnútorného exilu a ostychu, podobne ako knihy; a napokon písanie, znak najvyššej anonymity, synonymum výlučnosti.

 

Kafka mal pravdu, keď písanie stotožňoval so stavom smrti: človek, ktorý píše, je mŕtvy pre všetkých ostatných. Človek, ktorý píše, je odlúčený od všetkých, ktorých pozná; spisovateľ, skutočný spisovateľ, je mŕtvy pre celé ľudstvo.

 

Pretože nemožno písať a dýchať: to je žurnalizmus, písanie ako vedľajšia činnosť vedomej chôdze, hlbokého dýchania, sýteho hlasu a sebavedomého výkladu.

 

Spisovatelia, pre ktorých je písanie tou bráničkou na konci záhrady: hic sunt leones; temný les, temný pre osamotenosť toho, kto vchádza.

 

Písať: za dňa? v neónovom svetle? pri svetle sviečky? v úplnej tme?

 

Záhrada: jednu časť nechať pre džinov, zarastenú, divú, bujnejúcu, so slimákmi a naviatymi semenami: platí pre záhradkárov i hudobníkov.

 

Lyon: ostrov mŕtvych („v hodině klekání“): vstup naň vedie cez tunel popod hladinu jazera.

 

 

Nedeľa 21. február 2016

 

Najrôznejšie formy odsudzovania, ktoré v sebe nosíme a ktoré môžu na seba brať podoby snobstva, xenofóbie, predsudkov: napríklad z hľadiska príjmu, schopností, postavenia, vlastníctva auta, úrovne vkusu, obliekania, fyzickej krásy. Existujú vybrané triedy majiteľov áut, ktorí si o zvyšku sveta myslia, že sú druhotriedni ľudia; elitné kluby poslucháčov určitej hudby; gastronómovia; veriaci; ľudia s určitým príjmom alebo s určitou adresou. Všetci majú spoločné jedno: ich nadradenosť je psychologického pôvodu; ide o diskrimináciu, ktorá nemá inštitucionalizovanú, systémovú povahu, ale je daná osobnostnými rysmi. Nevyplýva – ako sa to snažia určití ľudia nahovárať – z povahy doby, z hriechov spoločnosti, ale z toho starodávneho konceptu osobnej hriešnosti.

 

Dnes na ceste so psom okamih – myšlienka: môžem ísť kamkoľvek, myslieť si čokoľvek, nie sú tu nijaké hranice ani obmedzenia: a len na tejto slobode záleží, nič viac nám netreba. Môžem všetko – zažiť, spraviť, objaviť, byť filozofom alebo básnikom. Paradox slobody je v tomto: nemáme primálo, ale priveľa. V istom zmysle je táto prekážka v slobode odveká a nadčasová: hriech vyplýva z toho, čo sme spravili nad rámec; v istom zmysle ide o paradox dnešnej doby nadbytku (Štrpkov „kŕč roztvorenej dlane“). Dospieť k tejto jednoduchej slobode a naplniť ju je vlastne úplne jednoduché – a predsa tak zriedkavé. Nič nám v tom nebráni – skôr zavadzia.

 

IMG_6936

 

Piatok 26. február 2016

 

Pozerať sa a vidieť. Vojsť do lesa a po chvíli si uvedomiť, že vnímam len obmedzene, nevidím priestor, nevnímam les, slepý k celku a harmónii, ale aj k detailom a stromom: zrak si musí zvyknúť a prispôsobiť sa novému priestoru a novému spôsobu vnímania. Vždy ma bavilo počúvať, čo v lese vidí môj otec: všímal si stromy a ich vek, ich kondíciu a zvláštne útvary, vedel z ich tvaru odčítať ich príbeh, hodnotil porasty, poznal topograficky presne cesty a chodníky a vždy mal oči pre zver: aj za jazdy autom nás spoza volantu upozorňoval na srny alebo líšky. Čo vidíme a čo nevidíme, aj keď vojdeme do mesta, alebo keď kráčame tou stokrát videnou cestou do práce. To, čo vidíme, nás charakterizuje: sú to len ordinárne veci? fascinujúca všednosť? ornamenty škvŕn na domoch? architektonické slohy? príbehy? zárodky myšlienok? Vedieť sa dívať. Aj v textoch.

 

Príroda: vždy ju vnímame ľudským pohľadom. Ako píše David Lodge v románe Thinks, nikdy si nedokážeme predstaviť, aké je to byť netopierom – nikdy sa nezbavíme antropocentrického pohľadu. Keď vnímame prírodu ako harmonickú, vyrovnanú, krásnu, pôsobivú či romantickú, vždy sa na ňu pozeráme ľudskými očami, akokoľvek sme v danom okamihu sami uprostred jej šíreho priestranstva (a máme dojem, že je tu len ona). Pohľad na prírodu očami jej časti by s najväčšou pravdepodobnosťou zmazal všetky uvedené prívlastky. Z pohľadu chrobáka, srny, lišajníka či baktérie je príroda – svet – zrejme omnoho bližšie mechanizmu, reťazcu, ako ho vnímal Schopenhauer. Slepý reťazec síl a požierania bez akýchkoľvek pozitívnych prívlastkov, ktoré sú vlastné ľudskému mysleniu. A pritom asi každému človeku niekedy napadne myšlienka, že bytie je vo svojej podstate jedno, že to, čo nazývame „Ja“, je len jedným z výhonkov toho istého kmeňa, z ktorého pozostáva všetko ostatné, že „Ja“ je tak trochu všetkým, je so všetkým spojené a ontologicky vlastne neodlíšené od ostatných bytostí. Táto myšlienka môže mať rôzne podoby a jednou z nich je pocit, že moje bytie sa určitým spôsobom opakuje v bytí iných, či už myslíme na príbuznosť, empatiu alebo reinkarnáciu. Myšlienka, že bytie človeka sa zopakuje v bytí vtáka, srny či chrobáka, je ponurá, ale len z nášho pohľadu: byť srnou znamená nezúfať si, že som srnou (podobenstvo, ktoré nám zopakoval Aldous Huxley vo svojom kastovnom systéme v Brave New World). Jedine človek je nadaný touto zvláštnou melanchóliou, týmto myslením v priestore možností, takže zrejme ako jediný si dokáže uvedomovať – či namýšľať – smútok, že nie je vyšším bytím – že nie je bohom.

 

Cestou lesom som sa prichytil pri tom, že už si nedávam predsavzatia, výzvy, plány – že už som vo veku bez ambícií, vo veku, keď síce človek nesedí, ale kráča, no kráča po vyznačenej trase a vo vyznačenom tempe a citeľne stráca energiu vykročiť z predznačenej slučky, stráca energiu narušiť tú spokojnosť zo zvládanej a naučenej únavy a sadajúcej letargie, dopovanú navyše absenciou nespokojnosti.

 

Čoraz väčší význam kladený na opätovné čítanie.

 

So smrťou priateľa získavajú všetky spoločné spomienky na nostalgii – si starší o jeho smrť.

 

Tá voľba, keď sa ťa spýtajú: chcete svoje dieťa vyvinuté pohodlne a bez rizika v našom laboratóriu, alebo chcete podstúpiť všetky komplikácie a riziká tradičného tehotenstva?

Huxley predvídal, že deti sa budú rodiť bez matiek; dokonca domyslel aj to, že slovo „matka“ bude vulgarizmus.

 

V istých veciach som pomalý, najpomalší človek: technológie, updaty nástrojov tohto sveta.

 

IMG_6945

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: