Honeymoon

little red5

Jana Beňová
Marenčin PT 2015

 

Existujú knihy, ktoré vyrastajú z rozprávania a knihy, ktoré vznikajú z písania. To môže byť aj rozdiel medzi inak príbuznými poetikami Lucie Piussi a Jany Beňovej. Beňovej knihy vyrastajú z písania, ich vety sa nepodvoľujú celkovému prúdu rozprávania, sú vystavané samé osebe, ako verše, ich úlohou je pretrvať, odolať kontextu, nevyprázdniť svoj zmysel v prospech príbehu. Každá veta je precízne vystavaná a vyberaná, každá má svoje miesto a význam: a najmä tie, ktoré sa opakujú. Každá veta je citátom.

Beňovej kniha je, podľa očakávania, ambicióznym textom, sieťou vysokoštylizovaných fragmentov. Sieť: pozorne, vysokocitlivo napnutá, zachytávajúca presne mienené útržky reality (to ostatné ňou prepadáva); sieť, ktorá má svoje uzlové body; sieť, pozostávajúca najmä z vynechávania, z prázdna medzi vláknami. Zo slepých a žltých škvŕn. Ako pripomína Milorad Pavić, chazarskí námorníci v čase úplného bezvetria napínali namiesto plachiet siete: jednoducho do nich chytali čosi iné ako vietor.

Autorka si pre svoje prózy vyberá vždy niekoľko základných slov a symbolov – uzlov. Ich opakovaním vzniká štruktúra – sieť. Sieť milostného príbehu Oony a Mathého pozostáva z niekoľkých uzlov a vlákien: situácie, slová, spomienky. Všetko, čo tvorí jadro obvyklého rozprávania takýchto príbehov, chýba. Na hladine sa vlní sieť, ale čo kto do nej chytí, záleží len na ňom. Sieť je univerzálna, možno ju použiť na bratislavskom jazere i na svetových oceánoch. Možno ju nosiť vždy so sebou, dá sa použiť na oddych i na lov, podľa potreby.

Honeymoon je knižka plynúca v dôslednom opare melanchólie. Beňovej postavy sú vždy melancholické, teda nie nutne nešťastné, ale v každom vtipe, bonmote, v každej úsmevnej situácii neznie smiech, ale skôr trpký úsmev, úškrn, často mierený na seba samého. V tomto je Beňová presným opakom iného majstra fragmentov, Dušana Dušeka. A v tomto sa líši aj od Ballu, ktorý pozná odľahčený humor absurdna, odosobňujúci smiech, komiku neosobného. Beňovej smiech je vždy zosobňujúci. Akoby sa tu vždy smiala rana, nie ústa.
Beňovej postavy majú talent problematizovať si život a vzťahy. Je to ten francúzsky prístup: veľa o láske písať a nebyť schopný ju naplniť. Autenticky stroskotávať. Láska je rana, z ktorej sa človek nikdy nedokáže celkom vyliečiť, píše Kafka. Aj preto sú rany v Beňovej prózach také dôležité. Vždy sú však zobrazované nie v bolestínstve, ale v kafkovsky dôslednom, sebaironizujúcom zrkadle.

Honeymoon: v hlave mi znie ironizujúca, temno-zradná pesnička Tomahawku s rovnakým názvom. Rovnako dôsledne a jednoznačne ambivalentná.

 

little red 4

Tomahawk: Honeymoon

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: