Michal Ajvaz: Druhé město

soucek7

 

Mladá fronta 1993, Petrov 2005

 

 

Románová prvotina Michala Ajvaza je – zo všetkého najviac – textovou obdobou komixu. Dej plynie v obrazoch či výjavoch, postavy sú charakterizované svojim vzhľadom a bublinami replík, text sa vyhýba pravidlám psychologického či realistického románu a reprezentuje skôr fantastické dobrodružstvá, rámcované kulisami zimnej Prahy. V rámci fantastiky je Ajvazovi vlastná filozofická fantastika; netematizuje technologické či politické motívy utópií, jeho knihy sú v hlavnom pôdoryse rozvíjaním určitého filozofického prístupu k svetu, doplneného potom v detailoch záľubou v absurdnom humore surrealizmu a v dobrodružných žánroch čistej fantastiky. Obsahy Ajvazových kníh tak možno zaujímavo čítať v jeho teoretických štúdiách i v „románových aplikáciách“.

soucek1

Druhé město rozvíja myšlienku duality nášho sveta: sme vedení k tomu, aby sme nasledovali a rozvíjali svet pevných a osvedčených významov, teda svet zvyku, v ktorého tieni však bujnie svet iného, neznámeho, azda prvotného rádu – svet, ktorý v Ajvazovej próze začína v temných kútoch našich bytov, v odľahlých priestoroch knižníc a zaberá nočnú stranu našich miest. Tento druhý, zvláštny a neznámy svet je po celý čas prítomný – pre tých, ktorí sú pripravení a ochotní narušiť každodenný rád svojich zabehaných životov. Ajvaz takto – podobne ako v ostatných románoch – rozvíja dualitu svojich tém: na jednej strane ide o typický námet dobrodružnej či fantastickej literatúry, ktorá počíta s dobrodružnou stranou reality, na druhej strane ide o filozofickú tému, ktorá rozvíja základné dichotómie všetkých gnozeológií a ontológií (dualita označovaného a označujúceho, rádu a chaosu, znaku a prázdna, významu bezvýznamnosti, prírody a kultúry).

Druhé město je tak pozvánkou k dobrodružstvu čítania, ktoré nemá vopred definované úrovne. V doslovnej verzii ide o novodobú mytológiu Prahy, ktorá si vystačí sama, bez Kafku či Meyrinka, dokonca bez akéhokoľvek vyživovania sa históriou: Ajvaz vytvára mytológiu modernej všednosti mestskej periférie, temných uličiek, okrajových štvrtí, zanedbaných petřínskych záhrad. Rozprávač objaví zvláštnu knihu, napísanú neznámym písmom a od tej chvíle začína odvíjať klbko čudesných udalostí, ktoré ho vedú po hranici dvoch svetov; po hranici, ktorá neleží v exotických diaľkach ani vo vzdialených dobách, ale vedie životom každého z nás. Ajvaz postupne nepredstiera nijakú pravdepodobnosť či zdanie reálnosti: vedie nás komixovými políčkami svojho textu do čoraz bizarnejších okolností v stále rýchlejšom tempe. Zároveň sa však ako v dobre usporiadanom filozofickom traktáte dotýka duality všetkých základných znakových systémov – nie náhodou vychádza z knihy a (nezrozumiteľného) znaku a završuje svoje rozprávanie v knižnici, ktorá prechádza do svojho zdanlivého opaku: chaotickej džungle. Ako celok tak možno Druhé město charakterizovať ako sen filozofa: v ideálnom prípade to býva originálny, živý a farebný sen originálneho a erudovaného filozofa.

soucek3

 

Druhé mesto prvou vetou

 

„V antikvariátu v Karlově ulici jsem procházel podél řad knižních hřbětů, čas od času jsem se podíval skleněnou výlohou ven: začalo hustě sněžit, s knihou v ruce jsem přes sklo pozoroval sněžné víry kroutící se před zdí salvátorského kostela, vracel jsem se zase ke knize, vdechoval jsem její vůni, nechal jsem pohled poletovat po stránkách a tu a tam jsem si přečetl fragment věty, který tajemně a oslnivě zazářil ve vytržené souvislosti.“

soucek2

Prvá veta Ajvazovho románu Druhé město je príznačná nielen pre celý román, ale aj pre témy, ktoré Michal Ajvaz tematizuje v celku svojho diela. Predznamenáva základný charakter románu, jeho situovanosť: jednotlivé obrazy (udalosti) v románe sa odohrávajú v rozličných častiach Prahy, ktoré autor vždy presne situuje a opíše, ako to urobil v prvej vete; pre román bude takisto zásadná zima, ktorá sa tu v prvej vete pripravuje v podobe padajúcich vločiek, predznamenávajúcich časové rámcovanie rozprávania. Rozprávanie sa uvádza na rozhraní dvoch priestorov, dvoch svetov – nejde len o svet von a dnu, ale aj o priestor dvoch znakových systémov. Na jednej strane je to priestor kníh, znakový systém par excellence, na druhej strane je to chaotické, neusporiadané vírenie snehových vločiek, ktoré sú svojským znakovým systémom neopakujúcich sa, jedinečných vločiek-znakov, teda svojskou, prírodnou verziou Borgesovej knihy z piesku. Rozprávač už o malú chvíľu v antikvariáte objaví knihu, napísanú cudzími, neznámymi znakmi, čím akoby prepojí oba znakové systémy, ktoré oddelené reprezentujú istotu dichotómie významu a chaosu, kultúry a prírody, logiky a nezmyselnosti, konkrétneho a abstraktného; a práve kniha, ktorej znaky – na rozdiel od bežných kníh – neustupujú svojmu významu, ale vystupujú do popredia svojou ornamentálnou podobou, naruší túto istotu konvenčne vnímaného sveta a vedie rozprávača po tenkej hranici, stierajúcej istotu obvyklého, naučeného a známeho. Hranica medzi dvoma svetmi a dvoma systémami je teda priechodná, priepustná a neistá – tak ako je to v prípade priehľadného výkladu antikvariátu, ktorý dva svety zároveň oddeľuje a prepája. (Kniha má fialovú väzbu – fialová je považovaná za duchovnú farbu kvôli spojeniu červenej a modrej, pozemskej a nadpozemskej.)

Tému prázdna Ajvaz rozvíja vo svojich teoretických prácach. Idea prázdna je viacnásobne prítomná aj v úvodnej vete Druhého města – je to idea snehu ako bieleho prázdna pre ukladanie stôp (čiže znakov), teda akási príprava bieleho semiotického priestoru, zároveň je tu prítomný zárodok nového znakového systému, evokovaného zatiaľ snehovými vločkami, ktoré sa objavia aj v knihe ako nové, ornamentálne znaky nového systému a nového sveta. Pre Ajvaza je podstatné aj prázdno, z ktorého sa vynára začiatok každého príbehu (na ktoré príbeh postupne dáva zabudnúť, no nikdy ho nezruší). Príbeh Druhého mesta začína opäť ambivalentne: na jednej strane ide o nový, začiatok pripravujúci terén čerstvého snehu, na druhej strane ide o priestor antikvariátu, teda o priestor z definície vyplnený knihami, ktoré už v sebe nesú svoje príbehy, svoju minulosť a pre každého návštevníka tak znamenajú paradox nového začiatku. V skutočnosti každá nová kniha siaha do minulosti a pozostáva z nej, tak ako každé slovo a každý znak. V tomto zmysle je rozdiel medzi čistotou vonkajšieho snehu a dejinnosťou kníh vo vnútri opäť neutralizovaný: oboje je palimpsestom, relatívnym začiatkom nového čítania, avšak starého obsahu, v cyklickosti ročných dôb a ľudských epoch. Charakter začiatku rozprávania (a ešte v jednom zrkadlení: začiatku čítania už napísaného) je tak v úvodnej vete niekoľkokrát prítomný.

Napokon si všimnime záver prvej vety. Ajvaz prepája vonkajší svet s poletujúcimi vločkami so svojim pohybom a vnímaním kníh, narúšajúc tak pevnú hranicu týchto dvoch systémov; aj po knihách, zdanlivo pevných a nemenných znakových systémoch, možno „poletovať pohľadom“, možno vnímať ich vôňu a napokon: možno ich vnímať útržkovite, v dojmoch a impresiách. A práve takto, pri strate ich obvyklého kontextu, „tajomne a oslnivo zažiaria“: výprava za tajomstvom nemusí nutne znamenať vzdialiť sa v priestore a v čase, ale môže spočívať v narušení kontextu, zvyku, obvyklej všednosti, ktorá zneviditeľňuje veci a významy v homogenite svojej siete. Zmeniť pohľad, vytiahnuť vec alebo vetu z jej kontextu, uvidieť detail – to môže znamenať objaviť nový svet v starom svete; to je napokon úlohou poézie a umenia všeobecne. A to je, mimochodom, aj hlavným posolstvom románu Druhé město.

 

soucek6

Ilustrácie: Jan Souček

Reklamy

Jedna odpoveď to “Michal Ajvaz: Druhé město”

  1. Damniel Says:

    Pekné. Myslím že sa na tvorbu Michala Ajvaza pozriem podrobnejšie. Zlatý věk sa mi veľmi páčil.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: