Vtelenie emócie

dt1dt2

Dezider Tóth: Konfekcia pre básnika

 

„Vtelenie emócie.“ Nejde pričasto len o toto? O vtelenie základnej emócie, ktorá je základom, počiatkom a esenciou ľudských bytostí, do systému, vďaka ktorému pôsobí, pretrvá, získa hlas? Emócia a systém: obsah a forma. Nie je ťažké rozpoznať tento princíp v politike: politik dnešnej doby musí rozpoznať v udalostiach základnú emóciu voliča a vteliť ju do svojej politiky, vďaka ktorej (prejavom, sloganom, zákonom či postojom) artikuluje túto emóciu a vracia ju žiadostivému obecenstvu späť ako herec. Nie je toto – umenie tlmočiť základnú emóciu – princípom aj v utečeneckej kríze, v ktorej stredoeurópski štátnici zachytili základnú (možno pudovú, možno temnú) emóciu a vracajú ju vo svojom systéme reči späť, tak, aby si volič súhlasne poslúžil politickým posolstvom ako zrkadlom? (A nie je to isté očakávanie základnej emócie aj na opačnej strane, v uvítaní migrantov?) Už to nie je hľadanie myšlienok, plánov, alternatív, výziev: ale zrkadlenie základných emócií, čo z politikov robí úspešných. (Predstavme si občanov bez politického zastúpenia: ich pocity a postoje sú neurčité a chaotické; až keď tieto tušené postoje uvidia materializované a legitimizované rečou politika, môžu spokojne a súhlasne prikývnuť; preto ide o dvojité zrkadlenie obojstrannej legitimizácie a preto možno hovoriť o ére populizmu a rozhodujúcom vplyve médií v súvislosti s politikou. Žiť bez politiky by znamenalo žiť bez tohto legitimizujúceho zrkadla.)

Ten istý princíp možno čítať v dejinách umenia. Umenie je artikulovaným výkrikom; presne tak, ako to vidieť na jednoduchej dvojkompozícii Deža Tótha Konfekcia pre básnika. V dejinách umenia sa tento výkrik artikuloval rôzne a v rôznej miere bezprostrednosti. Vysokoštylizované, vlastne až zdanlivo pokojné umenie renesancie (aj spev, balet alebo pokľaknutie môže byť vysokoštylizovanou formou výkriku) a na druhej strane Munchov Výkrik. Precízne ornamenty stredovekej systematiky a Pollockove prudké gestá štetcom, v ktorých zostávajú emócie zaznamenané v mierke 1:1. Základné emócie možno vyčítať aj z dejín filozofie: systematické myslenie vteľuje do veľkého systému základné smerovania filozofa, ktorý používa logiku len ako formu, ako rebrík, ktorý však opiera tam, kam ho vedú bazálnejšie pohyby duše. Nijaká systematika, talent, inteligencia nedáva popudy na to, aby vzniklo filozofické či literárne dielo: to sú už len nástroje, artikulujúce základné emócie, áno a nie povedané svetu; k pohybu nás núti len zúfalstvo, bolesť, radosť alebo zvedavosť. Delenie dejín filozofie na obdobie veľkých systémov a obdobie postsystémové je len druhoradé a týka sa viac konvenčnej formy: v systémoch Aristotela a Platóna, Hegela a Marxa možno čítať ich základné rozhodnutia, afinity a inklinácie, základné emočné gestá voči zmyslovej a nadzmyslovej skutočnosti. Veľkú encyklopédiu týchto gest v dejinách filozofie zostavil Lev Šestov (Atény a Jeruzalem): pod maskou vlastného systému demaskuje všetky veľké systémy, aby artikuloval ich základné emócie. Tieto základné gestá – nie systémy – odlišujú Jaspersa, Heideggera a Bubera a rozhodujú o ich hodnote (ak tomuto slovu ponecháme jeho pôvodnú platnosť). Wittgenstein zanechal stopy na dvoch rôznych úrovniach: jeho oficiálne dielo vyznieva ako manifest filozofie bez emócií a to bolo čítanie tzv. viedenského krúžku – paradoxne, na druhej úrovni ide o filozofa, a takto ho čítame dnes, ktorý k číslovaným vetám Tractatu dospieval po dôkladne zdokumentovaných trajektóriách svojich emócií, strachov, obáv, vier a afinít.

Dejiny umenia možno vnímať aj ako dejiny rôznych emócií, ktoré boli artikulované; zároveň aj ako dejiny cudnejšej a bezprostrednejšej artikulácie. Takto poňaté dejiny umenia nám kladú otázku, prečo artikulovať emócie, prečo ich ornamentalizovať, vteľovať do sofistikovaných systémov? Prečo pre lásku skladať alexandríny? Máme komponovať sonáty, alebo sa podvoliť tancu, zjednodušenému až na dvojrozmerný pohyb hlavou na metalovom koncerte? Máme milovanú bytosť objať, alebo jej venovať sonet? Michal Ajvaz a Umberto Eco rozpletajú literatúru vo vedeckých knihách, a zapletajú idey zotierajúc stopy vo svojich románoch. László Földényi skomponoval svoj opus magnum o melanchólii, podobne ako Denis de Rougemont o láske. Milan Kundera podčiarkuje Nietzscheho myšlienku, že nemáme falzifikovať skutočný spôsob, akým k nám myšlienka prišla a sám to vo svojich románoch dodržiava: veľké myšlienky, zámery a gestá prichádzajú ako krátke emócie, ako stavy naladenosti, z ktorých vyrastajú systémy. Svätenie jari sa Stravinskému ohlásilo vo sne. Inšpirácia je stav naladenosti: impulzy sú okamihy emócií. Rodičovstvo je emócia, sama osebe neplodná, pretavená do systematického konania: zodpovednosť, výchova, odriekanie, obeta sú dôsledkom emócie, ktorá bola vtelená do systematickej starostlivosti. Autor je pôrodníkom, ale najmä rodičom svojho diela.

Emócie sa vteľujú do systému konania, často zahladzujúc svoje stopy (ktoré archeológia vždy prináša späť); avšak sú aj ľudia (a obdobia), keď sa emócie nepretavujú do systému a konania: samé osebe sa javia ako neznesiteľné a absurdné: túžba, láska, bolesť, ktoré sa nedokážu vteliť do schránky, ktorú inokedy tak pohotovo vytvára naša inteligencia, talent alebo zvyk, privádzajú k šialenstvu. Viera a umenie sú systémy, ktoré vteľujú emócie do systému nielen preto, aby prežili, zvečnili sa a našli svoje telo, odolné voči času: ale aj preto, aby našli zmysel a aby nás nezničili. Umenie Prousta, Pessou či Dostojevského nie je lartpourlartizmom, ale v prvom rade exorcizmom, čím však len opakuje každodenné gestá našej mysle. Byť pozorovateľom a komentátorom, zaznamenávať a analyzovať: to je obranný mechanizmus duše voči amorfnosti bolesti – kult, umenie a náboženstvo vyrástli v najtesnejšej blízkosti smrti. Strom rastie k oblohe z koreňov ponorených v zemi, pohnojených smrťou blížnych.

 

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: