Vavřince Szeghalmiho listy ze světa stínů

vavrince szeghalmiho

 

Krisztián Alt

Vavřince Szeghalmiho listy ze světa stínů

Szeghalmi Lőrincz levelek az árnyékvilágból, 2012

dybbuk 2015, preložil Robert Svoboda

 

 

Pôsobivý gotický román z „divokého východu“, presnejšie z Užhorodu a jeho okolia prvej polovice 19. storočia. Vavrinec (Lőrincz) Szeghalmi je mladý uhorský lekár, ktorý sa v Užhorode stretáva s neobyčajným prípadom mladej ženy, rodiacej živé žaby. Tento prípad je počiatkom zvláštnej reťaze udalostí, ktorá doktora Szeghalmiho zblíži so sedliakom Júliusom Bakosom, znepriatelí s užhorodským richtárom, prevedie ho viacerými mestečkami a dedinami Zakarpatskej Ukrajiny a Východného Slovenska, ale najmä zmení jeho pohľad na svet a svoje miesto v ňom. Mladý muž plne oddaný vede a racionálnemu mysleniu je konfrontovaný so stále temnejšou a nadprirodzenejšou skutočnosťou a navyše s prekvapením zisťuje, že v nej sám stojí pevnejšie, než je ochotný pripustiť. Vo svojich listoch priateľovi rekapituluje svoje dobrodružné cesty, nie všetko z nich je však vhodné spomenúť a rozviesť do podrobností.

Listy Vavrinca Szeghalmiho ponúkajú dnešnému čitateľovi ešte jeden pôvab navyše: pôvab archaického jazyka lekára z počiatku 19. storočia, cez ktorý prehovára doba, vzdelanosť, cudnosť i racionalistické presvedčenie. Vavrincov jazyk je rovnako exotickým dobrodružstvom, ako exkurzia do východnej časti monarchie sužovanej alkoholom, zaostalosťou, poverčivosťou a cholerou, alebo ako podivuhodné udalosti, ktoré tam Vavrinec zažije. Prekladateľ Robert Svoboda text Krisztiána Alta vynikajúco, s istotou i citom prebásnil do archaickej češtiny, ktorá bude mať nepochybný pôvab aj pre slovenského čitateľa. Takto sa napríklad Vavrinec Szeghalmi zdôveruje so svojimi citmi k istej urodzenej dáme:

 

„Poprávu můžeš mně, příteli můj, vyčítati, proč muž vědě oddaný tak často kol persony ženské se ochomýtá, na niž i pověrčivý lid nechápavě pohlíží, jež beze slov s každým se dorozumí a v jejíž knihovně pohříchu i pro romány nyvé místo bylo vyhrazeno. Oj, kdybych já toho věděl!

Půvaby její líčiti zde dobrý mrav by mně nedovolil, jakož též stud, ale především to, že lékařem jsem Iloniným. Avšak tvářička její tolik jest líbezná, pohled nad jiné hřejivější. Oudy má měkké. A musím přiznati, příteli milý, hanbou poněkud se rdívám, když ni při posleších krajiny srdeční nejvážnějších pomyšlení na to nedokáži od sebe odehnati, kterak výsostně rajská jejího bělostného záňadří vůně jesti.“

 

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: