KoMaRa

komara

 

 

David Kollar, Pat Mastelotto a Paolo Raineri sa v roku 2014 stretli a rovno odohrali sériu improvizovaných koncertov. Nik nevedel, ako to dopadne – napokon to bol zaujímavý zážitok z vytvárania sónických krajín. Keď si počas turné našli jeden deň na nahrávanie, opäť nik netušil, čo z toho bude – a výsledok improvizovaného hrania s niekoľkými vrstvami úprav si teraz môžeme vypočuť.

 

 

Album je zaujímavým, viacvrstvovým materiálom, ktorý sa tak skoro neopočúva. Desať kompozícií vytvára pomyselný soundtrack k nejestvujúcemu filmu – a hoci ho nik z poslucháčov nevidel, všetci sa zhodnú na temnej, drsnej, lynchovskej atmosfére. Táto hudba je vo veľkej miere o atmosfére, nepredvídateľnosti, hľadaní nového výrazu a o nejestvujúcom filme, o tom čomsi, čo sa z týchto hmlistých, naznačených, fragmentárnych útržkov vynára v poslucháčovej mysli a čo, nevyslovené a nehmatateľné, neprítomné, no skryto pôsobiace, prepája hudobníkov s poslucháčmi ako nehmotný stred, ako spoločná vízia neviditeľného celuloidového pásu. Každá skladba je samostatnou scénou, s vlastným dejom v klaustrofobickej zhustenosti alebo v snivo otvorenom priestore. Niečo sa hľadá, niečo hrozí a stále sa niečo deje. Detaily sú dôležité, ako v každej detektívke. Inovatívny prístup hudobníkov vzbudzuje rešpekt, no čo je podstatnejšie, výsledok ponúka farby, chute a pocity zážitku. V tomto zmysle je KoMaRa najambicióznejším i najobjavnejším projektom tunajšej scény.

David Kollar je na dlhej a rýchlej ceste. Zakaždým, keď som ho videl hrať, bol v úplne inom bode cesty. Momentálne štádium dokumentujú jeho projekty KoMaRa a The Blessed Beat. Je to hudba založená na improvizácii, na snahe vyjsť z predpokladaného, zažitého, už počutého, snaha opustiť koľaje a limity seba samého. Je to poňatie hudby ako dobrodružstva. Ak vyjdeme z projektov hviezdneho Pata Mastelotta, tak KoMaRa má čo ponúknuť: je to svieži, neopočutý, vitálny zvuk, v ktorom funguje osobnostná chémia všetkých troch zúčastnených. Zároveň tu absentuje pevný jazyk, osobitosť štýlu. David Kollar nehrá v precíznom, vycizelovanom, osobitom štýle pevnej gramatiky ako Robert Fripp; nie sú to jeho symetrické a rozpoznateľné arabesky a ornamenty, skôr akvarely alebo abstraktná kresba s hustým šrafovaním. Uvidíme, či mu toto štádium bude dlhodobo vyhovovať – je možné, že sa posunie k pevnejšiemu rukopisu figuratívneho štýlu. Momentálne je však vo svojom najlepšom a najhviezdnejšom bode a je skvelé, že ho zachytáva aj na štúdiových albumoch.

 

komara2

 

Reklamy

Jedna odpoveď to “KoMaRa”

  1. knihomol_obecny Says:

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: