Afonso Cruz: Kokoschkova loutka

kokoschka

Preklad Marie Havlíková, Argo 2015

 

 

Život je sieťou udalostí, ktoré vzájomne súvisia: veľké udalosti i zdanlivo malé detaily tvoria nite príbehov, ak ich dokážeme rozpoznať a očistiť ich o to bezvýznamné, čo pre nás nič neznamená. Tak to aspoň zaznie v knižke Kokoschkova loutka z úst jednej z postáv. A tak má čitateľ možnosť sledovať jednotlivé nite a uzlíky na nich a z mikropoviedok jednotlivých príbehov, veľkých zlomov i zdanlivých detailov, si vyskladať románovú pavučinu. Bonifác Vogel začne počuť akýsi hlas. Ako neskôr s prekvapením zistí, tento hlas, ktorý mu tak dobre radil v jeho obchode s vtáctvom a naučil ho správne sa modliť, má aj telo, telo chlapca Izáka Dresnera. Cília Kacevová jedného dňa odíde od maliara Franza Ackermana a sama sa stane úspešnou maliarkou. Takto sa začnú odvíjať prvé vlákna príbehov, ktorých priesečníkom sú vojnou zničené Drážďany. Do tohto priesečníka sa ešte niekoľkokrát vrátime. Pretože všetky ďalšie, zdanlivo nezávislé vlákna postáv a príbehov, sa pretínajú v spoločných bodoch. A záchvevy jedného vlákna sa v pavučine prenášajú aj na tie ostatné. V knihe tak čitateľ dostane množstvo príbehov, myšlienok, faktov a úvah, a navyše aj vzťahy zrkadlenia medzi nimi, z ktorých mnohé si musí zostaviť sám. Pretože výslednú románovú pavučinu si po dočítaní každý čitateľ odnesie vo vlastnej mysli. Jej hlavné uzly sú dva: vojnové Drážďany a bábka Oskara Kokoschku. Oba sú obrazom entropického zákona rozpadu a zmaru, prirodzeného zákona fungovania sveta, ktorému však môžeme čeliť opačnou, dostredivou silou, všeobecne nazývanou láska. Materiál, predložený čitateľom na zostavenie labyrintu, ponúka Afonso Cruz vo farbistých, účelných a zaujímavo zostavených fragmentoch fikcie a reality (pričom realita je v tejto próze magického realizmu často tou absurdnejšou zložkou). Román je čítavý aj vďaka veľmi stručným, často pointovaným kapitolkám, lakonickým vetám a obmedzeniu sa na podstatu – Cruz sa vyhýba opisom, čo chce povedať, povie ľahko a pútavo. Celková stavba je rafinovanou hrou, ktorá sa zamýšľa aj nad tvorením reality z fikcie; napríklad v úvode citovaná myšlienka zaznie z úst postavy knihy Kokoschkova loutka, ktorú napísala jedna z postáv Cruzovho románu Kokoschkova loutka a vydala ju vo vydavateľstve, ktorého názov súvisí s bábkou skutočného Oskara Kokoschku. Cruz vo svojom labyrinte rozosial stopy, ktoré odkazujú na cesty v jeho vnútri, ale niektoré z dvier vedú aj do „skutočného“ sveta. Záleží na čitateľovi, ako tieto stopy prečíta a ktoré z dvier pootvára. Ako zaznie v románe: niektoré vtáky žijú v klietkach, ale niektoré klietky sú vnútri vtákov a nie naopak; a je na nás, aby sme vyšli zo svojich klietok a z tieňa svojej pivnice (ktorou môže byť aj finančný úrad) a dali skleslému hlasu telo, ako to svojho času dokázal Izák Dresner.

Kokoschkova loutka je zaujímavá, hravá knižka, napísaná zručnejšie než v slovenčine vydaný Maliar pod kuchynským drezom (Tatran 2015), ktorá môže pripomenúť Pavićov Chazarský slovník, Pessoove hry s heteronymami, Vila-Matasovho Bartlebyho alebo ľubovoľné iné literárne dobrodružstvo. Je to kniha-mozaika (ktorú si možno predstaviť aj ako niekoľko leporel zošitých dovedna), ktorej paralelnou metódou nie je film, ako to býva pri veľkých románoch, ale skôr séria výjavov bábkového divadla, pričom šepkárovou úlohou, tak ako v prípade Kokoschkovej Reserl, je roznášať o jednotlivých bábkach klebety.

kokoschka 2

Alma: Príbeh bábky

 

 

Reklamy

2 komentáre to “Afonso Cruz: Kokoschkova loutka”

  1. Damniel Says:

    toto znie zaujímavo, určite si to prečítam

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: