Juraj Briškár: Sprievodca nezrozumiteľnosťou

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Modrý Peter 2014

 

 

Sprievodca nezrozumiteľnosťou je prirodzeným zavŕšením všetkých doterajších textov Juraja Briškára. Ak jeho sentencie predstavovali zastavenia na ceste, momentky pohľadov na svet z nevšednej perspektívy, Sprievodca je opisom cesty samotnej. Celá kniha je diktovaná rytmom pokojnej, premýšľavej chôdze mestom, pretvoreným na symbol sveta. Každá kapitola je samostatnou prechádzkou, samostatnou variáciou na vnímanie a (re)interpretáciu sveta. Je to kniha bez postáv, bez deja, bez zápletky – je tu len subjekt a objekt, pozorovateľ sveta, ktorý sa stáva jeho objaviteľom a interpretátorom. Nezrozumiteľnosť je od počiatku princípom Briškárovej tvorby: jeho textové Ja sa pred svet vždy stavia ako pred nezrozumiteľný, znova lúštený a interpretovaný celok, obchádzajúc tradičný logický úzus hodnôt, významov a definícií. Briškár svet reinterpretuje, a to v jeho najelementárnejších prvkoch a gestách, akými sú poloha tela, každodenné úkony ako používanie príboru či šoférovanie, priestory obchodu alebo opadávanie lístia. Jeho témou je nový pohľad na svet: gesto, ktoré je na jednej strane skromné vo svojom nekonaní pozorovateľa a na druhej strane revolučné, keďže pretvára zaužívaný zmysel a hodnotu sveta. Ide však o paradoxnú, introvertnú formu revolučnosti – nejde v nej o veľké činy a prebudovávanie, ale o zmenu pohľadu; nejde v nej o uchopenie celku sveta, ale naopak, o ústup k detailom a zdanlivým maličkostiam; a napokon ide o revolúciu, ktorá odstraňuje masovú ideológiu v pohľade a jazyku, no nenahrádza ju nijakou inou (masovou) ideológiou, ale výzvou na individuálnu poetiku: je to revolúcia, ktorá sa má odohrať v každom jednotlivcovi zvlášť, revolúcia vnímavosti a nepredpojatosti.

V tomto zmysle má Briškár štýl, ktorý spočíva ešte pred prostou štylistikou koncipovania literárneho textu. Ide o štýl ako spôsob myslenia, originálny prístup k svetu a zároveň etická intencia tohto myslenia. U Briškára ide o gesto odľahčenia, hravosti, radosti z objavného pohybu – v jeho prístupe k ľuďom, civilizácii, modernite existuje originálny kritický odstup, z ktorého odhaľuje absurdnosť normality, no nie je v ňom obvyklá negatívna, odsudzujúca kritika väčšiny intelektuálov. Je to skôr pohľad zvedavého, premýšľavého dieťaťa, alebo nadšené zaujatie výskumníka, ktorý s vášňou entomológa skúma exotické exempláre ľudského rodu: čím odlišnejšie od neho samého, tým lepšie. Odlišnosť tak pre Briškára nie je zdrojom kritiky, sarkazmu či snahy meniť a reformovať, ale istého typu nadšenia, zaujatia a porozumenia pre iné. Celý svet, vrátane najbezprostrednejšieho okolia, sa tak mení na exotické prostredie vo svojej nezrozumiteľnosti a stáva sa spúšťačom jeho úvah, vnímania a písania. „Predmety umiestňuje do miestnosti naša pozornosť, zvyk ich z nej odstraňuje a uvoľňuje nám miesto,“ hovorí na margo pozornosti a zvyku Marcel Proust. Táto veta platí do dôsledkov pre Briškárove textové Ja, pre ktoré existovať znamená vnímať – a teda byť cudzincom v nezrozumiteľnom svete. V okamihu, keď sa zo sveta stáva zvyk, naša pozornosť – a s ňou i svet – mizne. Sprievodca nezrozumiteľnosťou vlastne robí to, že pred nás opäť kladie veci tohto sveta, na ktoré sme zabudli a ktoré sme v dôsledku zvyku prestali vidieť. Inými slovami, robí presný opak toho, čo zvyčajne od kníh očakávame: odnaúča nás totiž rozumieť svetu, uvádza nás do stavu jeho nezrozumiteľnosti, pretvára nás na cudzincov. Robí to napohľad hravou, odľahčenou formou, ktorou sníma zo sveta každodennosti nami pripisovanú závažnosť; tieto výzvy k hravosti však nebadane prechádzajú aj do zásadnejších pasáží, v ktorých sa obvyklý život hodnotí ako sen, dekonštruujú sa obvyklé predstavy šťastia a interpretujú sa novozákonné pasáže.

Briškárov text, tak ako to očakávame od skutočnej literatúry, ponúka originálny pohľad na svet, to najvšednejšie pretvára na exotiku nekaždodennosti a svoje pozorovania formuluje precíznym, municióznym štýlom. Toto gesto robí z jeho knihy jedno z najoriginálnejších a najdôležitejších diel, ktoré tu vznikli a zároveň dielo, ktoré napriek svojmu presahu do svetovej literatúry len málokto prečíta celé. Je veľkým autorským gestom napísať do dôsledkov a bez kompromisov výnimočné, dôsledné dielo bez akýchkoľvek ingrediencií a očakávaní toho, čo nazývame úspechom. Každé takéto dielo a každý takýto autor potrebujú tak ako Proustov Swann pozorný a chápavý pohľad čitateľa, ktorý vníma a zviditeľňuje tú neviditeľnú, odvrátenú stranu zdržanlivosti, skromnosti a vkusu, tú druhú, nevypovedanú stranu každého gesta, ktoré nechce byť opulentnou sebaprezentáciou svojej hodnoty a ceny (teda tej nevypovedanej strany, ktorá má skutočnú hodnotu a táto hodnota je neoddeliteľná od svojej zamlčanosti). V tomto zmysle je zrejme každý čitateľ Sprievodcu nezrozumiteľnosťou tým ideálnym čitateľom, ktorý v tomto diele rozpozná čosi z absolútnych nárokov literatúry.

 

Prechádzky labyrintom

Prechádzky labyrintom II

Tri antirecenzie

Elementárne situácie v literatúre

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: