Hermann Hesse: Siddhártha

Rieka, nie strom

xia gui  13th

Preložila Ľudmila Rampáková, Slovenský spisovateľ 1974

Hermann Hesse napísal Siddhárthu ako duchovný a životný ideál, ako zrealizovaný a naplnený plán života. Je to život, ktorý so sebou nesie všetku komplikovanosť a rozorvanosť, všetko úsilie hľadania a nevyhnutnosť zlyhaní, no na rozdiel od väčšiny Hesseho hľadačských románov ponúka vykúpenie. Keďže ide o stret ideálov a reality, najtypickejším rysom tejto prózy je dualita. Hesse rozlíšil historickú postavu Buddhu na Gautamu a Siddhárthu: Gautama Buddha je ten, ktorý našiel a stal sa učiteľom a zakladateľom náuky; Siddhártha je ten, ktorý hľadal sám seba a nemohol prijať učenie a učiteľov, pretože musel nájsť a prežiť sám za seba. Druhé rozlíšenie je potom medzi Siddhárthom a Góvindom: individuálny hľadač veľmi často skĺzne buď do uspokojenia zdanlivého nájdenia, alebo do kŕča hľadania, ktoré nikdy a nikde nenachádza. Siddhártha je v tomto dvojitom zrkadlení tou ideálnou strednou cestou autenticity: je tým, kto putuje a hľadá mimo cirkvi, mimo spoločenstva, mimo dogiem a zároveň tým, kto skutočne nájde, dosiahne svoj cieľ a neskončí ako večne hladný a neuspokojený lovec, ktorého najvyššie možné ambície voči životu zostanú nutne nenaplnené. Siddhártha je tým, kto podľa Hesseho prešiel úzkym mostom medzi uspokojením a frustráciou. Čo je mimochodom ďalšou možnou dualitou medzi životnou realitou autora a jeho románovou projekciou. Postava Siddhárthu však nepotrebuje nutne svoje vonkajšie zrkadlové obrazy – v priebehu svojho života totiž nadobudne toľko podôb, že si so svojimi antagonistickými podobami vystačí sama. Zásadným motívom knihy je rieka a tá sa stáva aj zásadným symbolom v Siddhárthovom živote. Dvakrát prekročí rieku a zásadne tým zmení svoj život, aby sa napokon sám stal prievozníkom, zostal žiť na rieke, učil sa od nej a splynul s ňou – aj v tomto sa zrkadlí Hesseho ideál zjednotenia všetkých protikladov Jedným. Bol to práve Siddhártha, kto pri svojom druhom príchode k rieke z mesta do dôsledku naplnil jeden zo svojich antagonistických obrazov – aby si neskôr uvedomil, že práve toto sa muselo stať, že musel naplniť jednu zo svojich podôb, aby mohol plynúť ďalej po svojej rieke. Práve tak znamenalo jeho prvé prekročenie rieky na ceste do mesta radikálnu zmenu askétu a nasledovníka na človeka zmyslového sveta a spoločenského života. Rieka sa napokon zo symbolu hranice, radikálneho rozlíšenia medzi protikladmi, stáva symbolom zjednotenia, spojenia, učenia. Pre Siddhárthu sa stane domovom, obrazom života a celku sveta, a tisícky jej hlasov a podôb mu splynú do jediného, všetko obsahujúceho slova óm. Rieka je napokon aj formou samotného románu. Hesse si zvolil nevzrušivý, mierne archaický a vznešený štýl prostého rozprávania univerzálneho a nadčasového príbehu, ktorého plynutie a smerovanie možno pripodobniť práve k rieke. Plynie svojim nevyhnutným smerom, je tou istou od začiatku do konca, premenlivá a tá istá, má svoje tempo a štýl, možno sa ňou plaviť, zahľadieť sa do nej a premýšľať a možno na jej hladine zazrieť aj svoj vlastný odraz.

xia gui B

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: