Filmový zápisník

leviathan

Leviathan – Ida – Veľký zošit – Wild Tales – Turist – Kraftidioten

leviathan2

Leviathan

Andrej Zvjagincev, 2014

 

Po dvoch snímkach s témou intímnych medziľudských vzťahov (NávratVyhnanstvo) sa Zvjagincev obrátil skôr k celospoločenským témam (Elena, Leviathan). Leviathan (2014) je opäť rozmernou freskou s vrstveným príbehom, z ktorého smerujú nenásilné presahy do symboliky náboženskej a najmä spoločenskej. Prvá polovica filmu vzbudzuje skôr rozpaky, ale Zvjagincev je skrátka typ rozprávača, ktorý sa neponáhľa a v druhej polovici dokázal príbeh rozvinúť a rozozvučať. Zdá sa, že poetikou obrazu ho už nebudeme prirovnávať k Tarkovskému, Zvjagincev sa nesnaží pôsobiť krásou obrazu alebo hudby, zameriava sa skôr na pôsobenie svojho posolstva: tempom, radením záberov, vstupom a prehovorom postáv, takže svoj príbeh rozpráva filmovým jazykom, z ktorého sa nedá prerozprávať.

Leviathan je tichým výkrikom nad Ruskom. Je to moment znehybnenia, tichého, skrytého pohľadu. Zvjagincev spravil zdržanlivé gesto: nekomentuje a nekritizuje, necháva postoj, posúdenie situácie a reakcie na nás. Tak takto to je, hovorí, čo vy na to? Nie je to rezignované gesto, ale výzva. Zvjagincev nám odkazuje, že až takéto zlé to môže byť. Rusko je v kritickom bode.

V tomto zmysle je kľúčovou postavou právnik Dmitrij. Divák vlastne až do konca čaká, či sa predsa len neobjaví, no neobjaví sa. Jedine on mohol so situáciou niečo urobiť.

Nie je celkom jasné, čo sa má a dá v Rusku urobiť – Zvjagincev ukázal jedno z gest, ktoré môže urobiť film. Jeho Leviathan je správou o Rusku, nadčasovou správou, keďže Leviathana si v Rusku chovajú odnepamäti; ako vidieť, darí sa mu dobre a zmenu na obzore nevidieť.

 

ida

Ida

Pawel Pawlikowski 2013

Máločo je také ľahké, ako skritizovať poľský film o holokauste, vytknúť mu pózu, povrchnosť či pátos. Lenže: filmy ako Ida u nás nevznikajú. Pawel Pawlikowski sa z ruského tematického okruhu vrátil do Poľska a zvolil si ťažkú tému: povojnové Poľsko a prelínanie problémov komunizmu, židovstva a katolicizmu. Keď už tu tieto komplikované a ťaživé témy sú, prečo sa k nim filmovo nevyjadriť; mám pritom dojem, že Ida si je množstva diel na tieto témy vedomá a rešpektuje ich, zároveň si trúfa na vlastný príbeh a vlastný pohľad. A navyše sa jej to darí bez pátosu a sentimentu. Nie sú tu nijaké idealizované postavy a dokonca ani nijaký vinníci: vo filme nie sú odsúdení tí, ktorí majú na rukách krv z komunistických, ale ani z vojnových čias. Ida vlastne ukazuje mĺkve, zdržanlivé podanie rúk. Podanie rúk ponad hroby.

Vydarený, vecný a zdržanlivý film, ktorý sa snaží triezvo vyrozprávať reálny príbeh o neľahkých časoch.

 

a nagy fuzet2

A nagy füzet

Jánosz Szász 2013

 

Tohto filmu som sa bál – Veľký zošit Agoty Kristof je príliš dobrá a ťažko sfilmovateľná kniha. Film sa však vydaril – je to samostatný, svojbytný príbeh, ktorý síce neponúka niečo výnimočne silné, geniálne navyše, no Jánosz Szász, v tradícii svojho Ópia, natočil dobrý film. Útla knižka Agoty Kristof je komplexným dielom, ktoré má svoj štýl, svoj humor, svoju lakonickosť, svoj pohyb za textom, skrátka vytvára súdržnú mozaiku z tisícok dielov a vynechať jeden z týchto aspektov, no trvať na iných znamená nutne rozsypanie tejto mozaiky. Práve toto sa Szászovi podarilo – je to jeho Veľký zošit, fungujúci samostatne, mimo kontextu svojej literárnej predlohy, takže divák, ktorý si pozrie len film, nebude stratený ani ukrátený a dostane plnohodnotné dielo.

Filmová Stará mama je výborná aj s vrkočom, hoci tá knižná má pod šatkou holú hlavu bez jediného vlasu; možno však niektoré epizódy z knihy predsa len chýbajú, pretože bez nich pôsobia niektoré z tých filmových ako slepé uličky a stráca sa ich presný zmysel (bez knižnej „sesternice“ nie je jasné, odkiaľ pochádza poklad starej mamy, podobne sa trochu stráca skutočný zmysel cvičenia slepoty a hluchoty, atď.). Ja by som do filmu zaradil aj epizódu prehľadania otcových vreciek v predposledný večer príbehu, György Pálfi by si asi nenechal ujsť preparáciu kostier – ale to už sú nepodstatné, a v prípade vydarených adaptácií aj neoprávnené úvahy, stíhajúce adaptovanie kníh pre film. Jánosz Szász skrátka natočil svoj vlastný Veľký zošit a vydaril sa mu. Pôsobí ako celok, ale potešia aj detaily – maďarčina, herci, exteriéry alebo výber hudby (mňa napríklad potešilo stretnutie s Alexandrom Knaifelom). Film o vojne, ale vlastne o svete, a o dvoch maďarských bratrancoch Oskara Matzeratha.

 

wild tales

Wild Tales

Damián Szifron 2014

 

Wild Tales, čiže šesť divokých príbehov, ktoré chcú zaujať, pobaviť a prekvapiť. Všetky sú o naštvaných či frustrovaných ľuďoch a o spôsobe ich pomsty, ventilácie či agresie – čo môže znamenať šoféra vytočeného obscénnym gestom i kafkovského hrdinu bojujúceho s nezdolateľnou presilou byrokracie. Šesť historiek kombinuje čierny humor, absurditu i prekvapujúce pointy a hlása návrat k starému dobrému rozprávaniu prekvapivých a pútavých historiek. Na dobrých príbehoch sa dá zasmiať, ale môžu nám odhaliť aj čosi z ľudskej povahy, uviaznuť v pamäti a pripomínať sa pri rôznych príležitostiach. Wild Tales nebudú pre každého, tak ako každého nerozosmeje ten istý vtip. Majú čosi zo severských absurdít Roya Andersona, akurát v južanskom vydaní, čosi z Buñuela i z Tarantina. Majú čosi z historiek rozprávaných v bare sebavedomým rozprávačom: sú drzé, chcú byť vtipné, na nič sa nehrajú; riskujú, že sa nebudú páčiť – ale nič si z toho nerobia. Film na jedno, ale intenzívne použitie. S odstupom času sa mi zdá, že vo mne najviac utkvel príbeh dvoch šoférov.

 

turist

Turist

Ruben Östlund 2014

Tento film dostal v rôznych krajinách rozličné názvy: Turista, Vyššia moc alebo (v Maďarsku) Lavína. Ľahučký film, v ktorom sa v skutočnosti deje veľmi veľa. Kamera akoby len kĺzala po povrchu, no hlboko pri koreňoch všetkých vecí sú nezaceliteľné trhliny. Hladkosť a nekomplikovanosť doby možno vždy svedčí o hlbokej, nepriznanej existenciálnej kríze. Nepriznaný problém môže byť problémom dvojnásobným. Pocitovo mi tento film pripomenul zaujímavý nórsky film Den brysomme mannen (2006), v ktorom sa takisto o chlade nehovorí, ale intenzívne z filmu sála. Turist je príbehom modernej, šťastnej rodiny, ktorá na chvíľu opustí svoj zabehnutý stereotyp a spustí tým nečakanú lavínu.

 

kraftidioten

Kraftidioten

Hans Petter Moland 2014

 

Kraftidioten je čistý žánrový film, dokonalý western, presadený do iných kulís. A napriek tomu (práve preto) to funguje: western v zasneženej Škandinávii, svojské postavičky, dokonale kladný hlavný hrdina a absolútny záporák. Dej sa odvíja presne tak, ako čakáme, už sme to stokrát videli, a keďže nás nemýli ani dej, ani emócie, vychutnávame si práve tie detaily a čierny humor. Ľahký svieži film na príjemný večer.

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: