Pál Száz: Mŕtva zem, mŕtve dievčatá

szaz

Kalligram 2014, preložila Gabriela Magová

 

Situovať Pála Száza na literárnej mape znamená umiestniť ho k Ballovi, Gogárovi, Mitanovi, Hlatkému či Borgesovi, ale ako úplne samostatný hlas. Slovenský debut tohto mladého autora ponúka sedem zaujímavých poviedok, z ktorých každá predstavuje odlišný textový svet s vlastnou stratégiou (hoci napokon sa niekoľko súvislostí medzi textami odhalí). Čo si na týchto textoch cením, je v podstate Százova nerozpoznateľnosť v texte; ani po dočítaní knihy o Pálovi Százovi vlastne nič nevieme. Sedem textov má svojich siedmych autorov, ktorým Száz príliš nezasahuje do remesla – takáto spisovateľská bezpríznakovosť je na Slovensku vzácna. Aj preto je možno dobré, že maďarčinu neovládajúci čitatelia si Száza nespájajú so žiadnymi inými textami, čo uchováva odstup medzi ním a autorom jednotlivých textov. Tento odstup je dokonalejší o ticho, v akom sa Száz v slovenskom prostredí nachádza.

Ak by sme z rôznorodosti jednotlivých poviedok mali predsa len vyabstrahovať nejaký spoločný určujúci znak, potom by to mohol byť charakter Százových postáv: zdá sa, že ide o postavy, ktoré nie sú konfrontované s inými postavami, so svojim sociálnym (emočným) prostredím, ale priamo so svetom. Postáv je tu vždy málo a vždy ide o samotárov – je tu výnimka v podobe opačného extrému (Boh na teba nie je zvedavý), ale aj pre ňu platí nasledovné: Százove texty sú lupou namierenou na jednotlivca v hraničnej situácii, jednotlivca atakujúceho hranicu existencie, poznateľnosti sveta, alebo, naopak, jednotlivca atakovaného touto hranicou. Všetkými textami vedie celkom zreteľne táto hraničná línia, na ktorej sa lomí duševné zdravie s chorobou, realita s ilúziou, ticho so šumom, ničota s absolútnom. Hrdinovia týchto textov balansujú na hranici vypovedateľnosti a ticha, absolútna a ničoty, všetkého a ničoho. Keď kritika spomína v súvislosti so Százom poetiku Nového románu na základe opisnosti niektorých jeho textov, je to pre mňa skôr povrchná analógia: táto opisnosť je totiž skôr ostinátnosťou či obsedantnosťou Kafkových a niektorých Dostojevského próz. Podobne, keď sa ponúka analógia s Mitanom (poviedka Neznámy), Száz sa odkláňa skôr k obsesívnosti Edmunda Hlatkého (Mitana nám Hranicu či Prah len cudne ukáže ako Tajomstvo, kým Száza zaujíma to blúdenie na nej). SvetloŠum, poviedky, v ktorých celá zbierka kulminuje, to napokon potvrdzujú: obe tematizujú hranicu (kognitívnu, teologickú, existenciálnu) medzi (osamoteným) jednotlivcom a svetom, pričom Svetlo zároveň ukazuje prozaickú silu autora, ktorý je síce teoreticky podkutý, no prehovára cez autentickú postavu „nečitateľa“ (to je tá lepšia a napokon i autentickejšia tvár postmoderny). Šum ukazuje, čo znamená pohyb na samotnej hranici, vinúcej sa všetkými siedmymi textami: čím ostrejšia (ostrá ako čepeľ) je hranica, tým ľahší je prechod od ničoho k všetkému, od zmyslu k nezmyslu, od ticha k zvuku, no tým pochybnejší a rozostrenejší je pojem duševného zdravia. Hranica je zónou šumu, rozostrenia, chvenia, v ktorých sa rozpadáva pevná štruktúra racionálnych konštrukcií reality, a tak kým mystici či umelci dospievajú na (za) túto hranicu v zábleskoch paradoxov, Százove postavy sú vystavené túlaniu sa týmito hraničnými zónami na nemilosrdne dlhý čas (Škvrny na stene alebo tma).

Túto zbierku poviedok je možné čítať aj zvnútra: sama totiž ponúka niekoľko odkazov, stôp a stratégií (tým skôr, že vonkajšie odkazy na Pála Száza sú, ako je uvedené vyššie, pretrhané či neviditeľné). Také sú úvahy o Rozprávačovi, Spisovateľovi a Autorovi, v ktorých sa zrkadlí autorská stratégia celej zbierky; úvahy o hmyze a svetle, ktoré vlastne odzrkadľujú charakter Százových postáv v hraničných existenciálnych situáciách; obdobne sa zrkadlia odkazy medzi textami (Škvrny na steneMinotaurovi) a napokon aj samotný názov knižky v poslednej poviedke.

Mŕtva zem, mŕtve dievčatá – zaujímavé čítanie, nevšedné v slovenskom kontexte, vzbudzujúce otázky i ďalšie očakávania.

 

(Fotografia: Judith Száz)

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: