Na margo: anekdoty


 

 

Človek je uspôsobený na anekdoty. Z diela, ktoré bolo myslené vo svojej šírke a hĺbke, sa ponorí všetko ťažké a zostane niekoľko anekdot, ktoré plávajú unášané hladinou spoločnosti.

 

Wittgenstein je príkladom filozofa, ktorého myslenie, život a dielo prežilo v sérii anekdot.

Iné príklady filozofických anekdot: Abélard a Heloisa. Nietzsche objímajúci kobylu.

 

Keď sa Svätý Tomáš Akvinský rozhodol vstúpiť do rádu dominikánov, nechala ho jeho rodina uväzniť a v jednu noc k nemu poslala mladú, polonahú dievčinu. Mladý Tomáš ju vyhnal s horiacou pochodňou v ruke a neskôr len nerád stretával ženy.

 

História sa zmršťuje do anekdot. Majestátne telo politiky sa vplyvom času rozkladá, zostáva kostra anekdot. Tento proces rozkladu má dve fázy: redukciu dejín na niekoľko symbolických postáv a vzápätí redukciu životov týchto postáv na niekoľko legendických anekdot.

Ako si už viacerí všimli, tento proces sa týka náboženstiev i svetských dejín, pričom pre obe oblasti platí rovnaký zákon archetypu: anekdoty, ktoré zostávajú, majú svoj vlastný obsah i formu, často úplne nezávislú na pôvodnej realite. Anekdoty nemusia byť pravdivé, tradované výroky nemusia pochádzať od osôb, ktorým sú pripisované. Anekdoty si hľadajú svoje postavy.

 

Anekdoty sú novodobé formy mýtov.

 

Dejiny, aby prežili, hľadajú svoje oporné miesta v priestore a čase. V priestore sú to hrady, rodné domy, mohyly, pamätné miesta, ktoré „dýchajú dejinami“. Oporné body v čase sú anekdoty.

 

Historická anekdota: Basileos II zvaný Bulharobijca nechal porazených Bulharov oslepiť, nechal jedno oko na sto ľudí a takto ich poslal na dlhú púť domov.

 

Buddhizmus rafinovane premohol anekdoty tým, že ich sám produkoval ako koány.

S úspechom to zopakoval chasidizmus.

 

Z kresťanských svätcov poznáme len anekdoty (presne také, aby nám ich mohlo zreprodukovať maliarstvo v jedinom výjave). Sv. Mikuláš. Mária Magdaléna, ktorá povstala len z anekdot.

 

Čo iné môže zostať po slávnych šachistoch, ak nie anekdoty?

 

Popkultúra produkuje anekdoty.

Kým za anekdotami tradičnej kultúry stojí telo skutočného diela, popkultúra si vystačí aj bez neho a produkuje už len anekdoty.

 

Romány, ktoré sme nečítali, vieme prerozprávať ako anekdoty.

 

Duchamp, Cage, Malevič či Warhol sú príkladmi hľadania symbiózy medzi dielom a anekdotou.

 

„Keď sa Proust stretol s Joyceom…“

 

Štúr a Adela Ostrolúcka. Sládkovič a Marína. Hviezdoslav a jeho matka.

 

Dubček skočil šípku do vody.

 

Jánošík…

 

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: