Rok 2013

 

Obligátna mapa uplynulého roka – subjektívneho a anachronického putovania, do ktorého patria všeobecne známe a frekventované uzly, ale aj zvláštne a neznáme miesta. Občas vychodené (a niekedy už aj zabudnuté) trasy a občas objavné cesty na nové územia.

 

 

KNIHY

 Slovenská literatúra

aaj1Najväčším zážitkom bol svet Johanidesových próz. Konzistentný a predsa v každej vete nový a iný. Johanidesa uvádzam medzi slovenskými autormi, ale pre mňa je zároveň súčasťou toho najlepšieho zo svetovej literatúry. Ak sa niekedy pýtame na to, čo zostáva po prečítanej knihe, tak Johanides patrí k tým vzácnym autorom, ktorí pretvárajú a prehlbujú naše cítenie, vnímanie a uvažovanie. Každá jeho veta je autentickým skúmaním sveta. Uvedomil som si to napríklad pri románe Marek koniar a uhorský pápež: takmer sa v ňom nedá nájsť veta, ktorá by jednoznačne neprezrádzala svojho autora a neniesla by jeho živý podpis. K dobrému slovenskému autorovi samozrejme patrí aj to, že sa o ňom nehovorí, jeho knihy sa nedajú kúpiť a jeho eseje nijako zohnať.

Klimáčkove hry (Mária Sabína, LCA 1997) – koncentrát tvorivosti, vtipu a poézie, nadčasová správa o našich časoch. Ballove Oko. A potešila ma knižka Počúvať je zadarmo Dušana Dušeka.

 

Svetová beletria

Tento rok som si beletriu doprial, takže uvediem niekoľko autorov a kníh bez stanovenia poradia.

Prečítal som si dostupné prózy Gustawa Herlinga-Grudzińského, ktorého eseje a denníky mám mimoriadne rád. Ako prozaik u mňa neprekonal esejistu, ale to som ani nečakal; skôr som mal obavy, aby svoju povesť esejistu nenaštrbil. Obstál so cťou.

Každý rok si dávkujem Máraia: v roku 2013 to boli tri knižky Noc před rozvodem, Svíce dohořívajíOdkaz Ester. Teším sa na ďalšie. (Kalligramu vďaka.)

Pelevinove romány Generation PČapajev a Prázdnota sú skvelými ukážkami zmysluplnej postmoderny. Na rade je Svatá kniha vlkodlaka. (A potom Sorokinova Metelica a Saša Sokolov.)

Zaujímavým výletom bol aj Parfém bláznivého tance Toma Robbinsa.

V koncoročných anketách majú vždy výhodu tí, ktorí prišli nakoniec – aktuálnym pôžitkom z veľkej prózy bol Traktát o lúštení fazule Wiesłava Myśliwského. Teším sa na jeho Horizont.

 

Rarity, retro, drobnosti majstrov

adamMojim tohtoročným klasikom bol autor s neobvykle dlhým menom: Jean-Marie Mathias Philippe Auguste de Villiers de l´Isle-Adam a jeho Kruté poviedky (Slovenský spisovateľ 1988, preložila Elena Krššáková). Ohňostroj nápadov, s dôrazným ironickým až sarkastickým gestom určeným čitateľom novín; ohňostroj, pravdaže, nie je určený duchovným hĺbkam, ale všetci sa predsa z času na čas radi pozrieme aj na ohňostroj. A presne takýto má ohňostroj byť: nápaditý, pompézny, efektný, zábavný. Hneď úvodná poviedka tohto výberu Slečny de Bienfilâtre je skvelá.

Per Olof Sundman: Lovci (Odeon 1968, preložil Josef Vohryzek) – seversky strohý minimalizmus, ktorý vo svojej realistickej vecnosti pôsobí až znepokojujúco. Jednoduchosť snehu, jednoduchí ľudia, jednoduché príbehy a predsa čosi znepokojujúce, nejasne tušené v prázdne nevysloveného.

Ako si skvelo počítať za málo peňazí – za 1 Euro kúpené knižky: zaujímavá próza Komise od egyptského autora Sun´alláha Ibráhima a skvelá miniatúra maďarského klasika Imre Kertésza Protokol (Imre Kertész, Péter Esterházy: Příběh, Academia 2006, preložila Dana Gálová).

S pôžitkom som si niekoľkýkrát znova prečítal Čapkovho PovětroňaObyčejný život a niekoľkýkrát som si znova čítal v Joyceovom Odysseovi a našiel v ňom opäť čosi nové.

 

Nonfiction

huizingaJohan Huizinga: Podzim středověkuKultúra a kríza. Huizingov štýl je v prvom prípade objavne poetický, v tom druhom sympaticky humanistický. Kultúra a kríza nie je natoľko jadrnou a originálne formulovanou teóriou ako teórie Ortegu y Gasseta, Erica Hoffera, Simone Weilovej či Oswalda Spenglera, ale prezrádza citlivého, pokorného a poctivého mysliteľa, ktorý neuvažuje pre potrebu slávy či vlastnej originality, ale z pocitu závažnosti problematiky. Otvorene protifašistické dielo si v dobe svojho vzniku vyžadovalo aj značnú dávku odvahy.

Povinná klasika: Borgesove Spisy V (Argo 2012) a Jungov Výbor z díla IX (Nakladatelství Tomáše Janečka 2012). V oboch prípadoch záslužná vydavateľská činnosť.

Príjemným čítaním bola aj zbierka esejí Susan Sontagovej Ve znamení Saturna (Paseka 2011, preložil Martin Pokorný), pomenovaná podľa ústrednej eseje, venovanej Walterovi Benjaminovi. Po Hannah Arendtovej ďalší ženský pohľad na Benjamina, tentoraz zo zaujímavej perspektívy melanchólie. Ďalšie eseje sú venované napríklad Eliasovi Canettimu, Rolandovi Barthesovi či dielu Leni Riefenstahlovej.

Potešila aj z archívov vylovená monografia o Proustovi od Jiřího Konůpka (Proust a jeho románový svět, Pulchra 2012).

 

Mínusy

Usadenina Ivany Gibovej – zbytočná kniha s pekným dizajnom.

Sklamal ma román Bez dúhy Juraja Bindzára (v recenzii píšem prečo).

Najzvláštnejším (najhodnotnejším) negatívnym zážitkom bolo čítanie románu Wittgensteinův synovec Thomasa Bernharda: myslím, že práve pri tomto románe som najzreteľnejšie pochopil Bernhardovu masku a to, že ju nevidia ani jeho kritici, no zarážajúco ani obdivovatelia tohto románu. Bernhard ma vždy popudzoval, jeho maska mizantropického klauna mi sympatická nie je, ale uvedomil som si, že väčším problémom než Bernhard samotný je pre mňa možno spôsob jeho nekritického (pozitívneho i negatívneho) čítania.

 

FILMY

 

bscap0093

Dobrých filmov bolo veľa, ale skutočne hlboký zážitok z filmu je zriedkavá vec a vyskytuje sa tak dva-tri krát do roka. Uplynulý rok to boli dva hrané filmy bratov Quayovcov: The Piano Tuner of EarthquakesInstitute Benjamenta.

Z tých aktuálnejších sa mi páčili napríklad Veľká nádhera Paola Sorrentina a A Late Quartet Yarona Zilbermana.

Zo slovenských… Pomocník Zora Záhona ešte z roku 1981.

 

HUDBA

 

painkiller2Painkiller: The Prophecy (2013). Je to síce nahrávka ešte z rokov 2004/5 a nadväzuje na to, čo sme počuli už na Prophethood of Chaos či Buck Jam Tonic, ale John Zorn, Bill Laswell a Yoshida Tatsuya to proste vedia. Medzi dvojminútovým prológom a epilógom je titulná 65-minútová živá improvizácia, v ktorej vás táto trojica prevedie zmesou jazzu, rocku, hardcoru, freejazzu či dubu.

Tomahawk a ich Oddfellows (2013).

Nine Inch Nails a ich štvordielny projekt Ghost (2008).

 

Z tej meditatívnejšej hudby napríklad Victor Kissine: Between Two Waves (ECM 2013) s Gidonom Kremerom a Kremerata Baltica.

 

V jazze vyšlo množstvo zaujímavých albumov: skvelý debut sa podaril Mache Gharibian (Mars), zaujímavý album vydali freejazzovo-rockoví Onibaba (Disintegration of Secrets / Apparitions of Kings), Sons of Kemet vydali Burn, tradične dobrý album vydal Bester Quartet (The Golden Land), ale aj Meadow Quartet (The Erstwhile Heroes), Tzadik pokračuje vo vydávaní progresívneho židovského jazzu – Uri Gurvich ho skombinoval s ethno prvkami na albume BabEl, David Buchbinder s latinom (Walk to the Sea), nový album vydal etiópsky veterán Mulatu Astatke (Sketches of Ethiopia) či Serj Tankian (Jazz-Iz-Christ). A príjemne sa počúval aj Somnambulist Quintet (A False Awakening, 2007).

Z jednotlivcov Ches Smith a Yoshida Tatsuya.

 

Slovensko, koncerty

nebodaj2Zo slovenskej hudby ma potešilo trio NE:BO:DAJ a premiéry Petra Zagara a Vladimíra Godára na Konvergenciách. Z koncertov Konvergencie 2013 a Tingvall Trio na Open Air Jazz Feste. A najviac ma mrzí zrušený koncert Pharoaha Sandersa v Budapešti.

 

INTERNET

 

Naučil som sa pravidelne čítať texty Martina C. PutnuJiřího Peňása na stránke Lidových novin; Jiří Peňás si na svojich článkoch dáva záležať, v lete sme sa pohybovali po rovnakých miestach a tak ma jeho cestopisy zo Slovenska – navyše videné očami inozemca – bavili dvojnásobne.

Čítavam aj diár Daniela Heviera. A oceňujem vitalitu Petra Schutza.

 

CESTY

 

muran

 

Cestoval som po bielych miestach svojej mapy: najmä v Slovenskom krase a Poloninách. Dlhá cesta do samoty. Silica, Plešivec, Bretka, Hačava, Stakčín, Veľká Poľana, Nová Sedlica…

 

A INÉ

 

S Danom Hevierom sme spustili nový projekt Encyklopédia fiktívnych postáv; začali sme od Adama, postupne pribúdajú postavy, bytosti a zvieratá z textov, obrazov, hudby a snov.

Tento rok vyšlo len zopár knižiek (aktuálne miniatúrny sprievodca Proustom), ale pripravujú sa ďalšie. Napríklad výber z poézie Richarda Brautigana.

magritte hat1

 

PS

 

Ďakujem všetkým návštevníkom a čitateľom.

 

Rok 2013 / polčas

Rok 2012

Rok 2012 / polčas

Rok 2011

Rok 2011 / polčas

Rok 2010

Rok 2010 / polčas

 

 

 

Reklamy

5 komentárov to “Rok 2013”

  1. Katka Says:

    My ďakujeme za tipy 🙂

  2. rado81 Says:

    A ako ste na tom s čajom v tomtoroku? aký ste popíjavali? v minulých častiach ak sa dobre spomínam tak ste vždy mali aj pár viet o čaji…

    • dalfar Says:

      Niet sa čím chváliť, čaje pijem v podstate denne, nejakých 30-40 druhov ročne, ale posledné roky sú to tie isté druhy, takže nič nové neobjavujem. Alebo aspoň nič dramaticky nové. Mám rád darjeelingy, nepálske čaje, sikkim, čiže horské čaje, ale aj yunnanské trpké, “tabakové” odrody. Možnože Golden Jade alebo Fragrant Peak som pil prvýkrát minulý rok, ale nejaké významné objavy to nie sú. Asi by to chcelo investície, ale pri mojej značnej spotrebe čajov…

  3. slečnakultúrna Says:

    Dalfar, kde sa dajú kúpiť/objednať tie knižky? 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: