Tom Robbins: Parfém bláznivého tance

robbins2Tom Robbins: Parfém bláznivého tance

1984, preložil Tomáš Hrách, Argo 2003

Sú knihy, ktoré vám ktosi daruje či požičia a po ktorých by ste inak nesiahli. Je v tom značné riziko, ale napokon to môže byť prínosné: aj pre čitateľa, ktorý vykročí z vlastného overeného územia, aj pre knihu, ktorá sa ocitne mimo svojej vlastnej, overenej čitateľskej komunity.

Tento román podľa mňa spája dva zdanlivo protichodné pohyby – tým prvým je návrat. Tom Robbins sa vracia ku klasickému, farbistému rozprávaniu; vracia sa k tým základným pocitom – k nechuti zomierať a k túžbe po nesmrteľnosti, k svetu vôní, k základným pôžitkom (na ktorých vrchole stojí sex), vracia sa v čase pri rozprávaní Alobarovho príbehu a vracia sa späť k tým najzákladnejším ideám, mytológiám a náboženstvám, ktoré formujú naše zmýšľanie a cítenie. Tento návrat je zároveň zasadený do nového rámca – Robbins svoj eklektický román píše z pozície hippie-Ameriky 20. storočia, teda z pohľadu novodobého hedonizmu, kombinujúceho odpor k moci a k establishmentu s dôrazom na tvorivosť a senzibilitu, s drogami, sexom, hudbou, médiami, new age ideológiami a kompostom východného mysticizmu so západným hedonizmom. Takýto (post)moderný návrat k základným témam ľudského tela a ľudskej duše hrozí na jednej strane povrchnosťou a naivitou, na druhej strane môže byť autentický, svieži a možno až objavný. Robbins z toho podľa mňa vyšiel dobre.

Autor Parfému bláznivého tanca sa ukázal byť zručným a originálnym románopiscom. Román je zaujímavo vyskladanou mozaikou niekoľkých paralelných príbehov (Seattle, New Orleans, Paríž a niekoľko ďalších), ktoré sa postupne zbiehajú, prelínajú a vzájomne objasňujú. Robbins sa dotkne života v starovekom Grécku, v stredovekých Čechách, v buddhistickom kláštore i v súčasnej Amerike, sústreďuje sa na odvekú ľudskú túžbu poraziť smrť a na tajomný a fascinujúci svet vôní a pritom dokáže toto všetko namiešať v správnom pomere, takže ani nenudí, ani znepokojujúco nepreskakuje – aby sme použili jeho vlastnú terminológiu, tento románový parfém má svoj pevný repný filozofický základ, jazmínovo-naratívnu vôňu a osviežujúci humorno-citrusový vrch. Robbins je brautiganovský typ autora, akurát s citom pre väčšie románové celky – nie všetky vtipy mu vyjdú, jeho pravidelne sa objavujúce erotické popisy sú neobjavné, no nemožno mu uprieť schopnosť sviežich a invenčných popisov a najmä schopnosť prepojiť vo svojej románovej sieti množstvo rôznorodých a prekvapujúcich tém, postáv a udalostí. Čitateľ tak postupne odkrýva súvislosti, objasňujúce názov románu i jednotlivých kapitol, ktoré spočiatku pôsobia nedešifrovateľne (O vlase a fazuli, Nasľubuj jej, čo chceš, ale daj jej K23, atď.), tak ako sa postupne odhaľuje spojitosť medzi zdanlivo rôznorodými, sureálne pôsobiacimi mottami zo začiatku románu. Témy, dej i postavy si skrátka Tom Robbins ustrážil a pripravil čitateľovi zaujímavú, pre niekoho možno až dobrodružnú cestu textom.

Robbinsovi priaznivci teda môžu byť spokojní – pri trochu chladnejšom kritickom pohľade zvon sa však objaví niekoľko problematických bodov. Autor napísal čítavú prózu a je len dobré, že je „o niečom“ a že do nej zakomponoval otázku hľadania naplnenia existencie a potenciálnej nesmrteľnosti. Možno v tomto prípade stačí prebudiť v čitateľovi otázky, pretože tých odpovedí ponúka Robbins poskromne: to, čo ponúka, je v podstate fádny a málo originálny svetonázor hippie-hedonizmu (voľný sex, voľné drogy, žiadny kresťanský pocit viny, žiadne vojny a žiadne náboženstvá). Postava Dr. Dannyboya, akési stelesnenie tejto životnej filozofie, pôsobí ako paródia, alebo prinajmenšom ako plytká komická figúrka, no autor románu, ukázalo sa, so mnou tento názor celkom nezdieľa. Dr. Dannyboy je tak trochu Timothy Leary, dozvedel som sa, a mne sa zase počas čítania tohto románu k predstave Robbinsa pridružila postavička psychiatra Laury Palmerovej z Twin Peaks. Ale čítať román neznamená nutne obdivovať životnú filozofiu jeho autora, takže ešte čosi k tej románovej stránke. Keď som po dočítaní knižku balil späť do jej pôvodného obalu, uvedomil som si, že tie ilustrácie sa k nej hodia: je to typ románu, k akému sa hodia ilustrácie, je v ňom až čosi komiksové. Ten Robbinsov návrat v sebe obsahuje práve túto nejednoznačnosť: nečakajte od neho nejaké vysokoestetické rozvíjanie najnovších prozaických štýlov, nijaké nové smery pre prózu – je to proste odľahčený návrat k rozprávačstvu, ktoré chce zaujať a pobaviť. Nie je to málo a nijakú knihu to vopred z kvalitnej literatúry nevylučuje. Robbins vo mne skrátka tie hlbšie, existenciálne struny nerozochvel, ale v mnohých ohľadoch zaujal a vkus neurazil. Pri vracaní knižky jej majiteľke môžem s čistým svedomím prehlásiť: „Lepšie, než som čakal.“

robbinstp4

(Tom Robbins je ten vľavo)

Reklamy

2 komentáre to “Tom Robbins: Parfém bláznivého tance”

  1. rado81 Says:

    pred pár mesiacmi sa na tomto webe písalo, že dalfar je skor kolektív autorov; predtým som to bral ako provokáciu ale v poslednom čase mám ten pocit že je to tak; toto je hrozne napísaný text; plný štylistických chýb, fráz, bez vystihnutia hlavnej idey a v prvom rade bez šperkov a ornamentov , ktoré su v iných textoch…ked to porovnám s denníkmi/zápiskami ktoré tu boli nedávno uverejnené a ktoré su pre mna najkrajším textom tohto roku, tak to fakt nemohol písať ten istý človek…

    • dalfar Says:

      Ďakujeme za reakciu, skúsime sa polepšiť. A zvážime teda zaradenie ďalších zápiskov z Kruhového denníka, alebo jeho knižné vydanie.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d bloggers like this: